Takmer po roku opäť jeden článok bez fotiek. Týka sa nielen udalostí východne neďaleko našich hraníc. Vojnový konflikt v súčasnosti prináša hybridné spôsoby - dezinformačnú kampaň, propagandu, kybernetické útoky, podporu nepokojov a teroristických akcií, ekonomické sankcie... S dezinformáciami, nesprávnym vyhodnotením alebo neschopnosťou vyhodnotiť prijímané informácie, následkom toho s úzkym vnímaním reality sa stretávame aj mimo vojny, v bežnom živote. Akúkoľvek oblasť si vyberiete, tam veľmi rýchlo narazíte na mantinely vo vnímaní a vo vyhodnotení argumentov: či už ide o stravovanie, chov zvierat, pestovanie rastlín, stavebníctvo, módny priemysel, zdravotníctvo a liečbu... Čím obmedzenejší vhľad do problematiky jedinec má, tým neochotnejšie obvykle prijíma informácie, ktoré sú nad rámec jeho pochopenia. Môžte argumentovať, dávať do súvislostí, prirovnávať, vytvárať metafory - často sa stretávame dokonca s výsmechom, ironizáciou, urážkami alebo rovno vymazaním celej debaty, keďže ten, kto sa pýtal, nepochopil odpovede a nikam sa neposunul. Vzdelávanie v rodine, na školách, v kurzoch atď. má stále obrovské rezervy, aby sa ľudia naučili informácie prijímať, triediť, overovať, vyhodnocovať. Je veľmi ľahké ľudí ovládať pomocou cielene dávkovaných informácií, výsekom zo širokej reality vybrať iba to, čo sa v danej chvíli hodí. Bezmyšlienkovité zdieľanie, preposielanie na rôznych diskusiách tomuto nahráva.
Čo sa týka politiky, obchodných záujmov, bezpečnosti a suverenity štátov, tam je to zložitejšie - môžme porovnávať situáciu u nás pred nežnou revolúciou, za čias ČSSR - veľmi obmedzené možnosti cestovania do zahraničia (aj do spriatelených štátov socialistického bloku), obmedzený sortiment v obchodoch, politické procesy a kádrovanie, cenzúra, okupácia sovietskymi vojskami vyše dvadsať rokov, vláda jednej strany, poslušnej príkazom z Moskvy... Niekto by v rámci spomienkového optimizmu mohol namietať, že výrobky boli zdravšie, chutnejšie, naše, lacnejšie. Podľa porovnávacích modelov kúpnej ceny a platov vyplýva, že neboli lacnejšie. Štátne normy boli na potraviny zrejme prísnejšie, než sú dnešné, ale ruku na srdce, ani vtedy, ani dnes neboli iba poctiví ľudia, ktorým záleží na tom, čo za nimi zostane. Pančované potraviny, špinavé prevádzky sa objavovali ešte pred komunizmom, počas neho a budú sa objavovať aj dlho po ňom.
Súčasný systém, v ktorom žijeme, bezpochyby nie je ideálny. Demokracia nie je nekonečná, slobodu máme potiaľ, pokiaľ nám ju dovolia globálne korporáty, spoločnosti vlastnené finančnými skupinami, ktorým nezáleží na miestnej zamestnanosti, na blízkom vzťahu zákazník-predavač, na dobrom mene značky - pokiaľ nevynáša dostatočne, bez mihnutia oka sa jej zbavia. Každý osobne môže ale do istej miery bojovať proti tejto závislosti a podporovať ako sa najviac dá nákupom u suseda v malovýrobni, pestovaním svojho ovocia, zeleniny, chovom domácich zvierat... nenakupovaním zbytočností, čo boli dopravené cez trištvrte zemegule, ignoráciou módnych trendov a používaním osvedčených stále slúžiacich predmetov, ktoré po ich poškodení možno dobre recyklovať - nezanecháme nimi kontaminované prostredie. Globálne vnímanie sveta, s príčinami a následkami našich krokov, v dlhodobejšom horizonte, treba podporiť vzdelaním, rozhľadom, schopnosťou rozpoznať podstatné a odfiltrovať nepodstatné.
Západný svet žije konzumne, hýbateľom je zisk, reklama, neustále sa meniace trendy a spotreba. My sme si ešte z čias minulého režimu zachovali v dosť veľkej miere schopnosť improvizovať, vynájsť sa, nespoliehať sa iba na kúpené hotové výrobky. Táto schopnosť sa pomaly s tlakom reklamy a pohodlia, s novými generáciami, ktoré minulý režim nezažili, vytráca. Vytráca sa i sedliacky rozum a vedecký prístup overovania informácií. Kto mi čo hovorí, čo tým sleduje a čo z toho plynie pre neho i pre mňa. Žiaľ mám skúsenosti skôr také, že ľudia podliehajú reklame, nakupujú, vydávajú prostriedky, bez ohľadu na uhlíkovú stopu, a pritom poruke sú riešenia jednoduché, overené desiatkami rokov, s oveľa menšou uhlíkovou stopou. Práve teraz nastávajú ťažké časy i nám, hoci sa tu priamo nebojuje - radikálne zvýšenie cien energií, pohonných hmôt, tovarov... Kto už predtým obmedzoval spotrebu, je lepšie pripravený, ale i tak nás to bude bolieť (hádam iba ekonomicky).
No a neposledne, je dôležité mať spätnú väzbu, udržať sa v realite, v kontexte, nevytvoriť si okolo seba nafúknutú bublinu, kde je všetko ružové, všetci s nami súhlasia a prikyvujú.
Kľúčové slová, ale hlavne ich obsah, v dnešnej dobe sú: propaganda, dezinformácie, kampaň, cenzúra, demagógia, totalita, tyrania, genocída, prekrúcanie faktov, deštrukcia, vykonštruované procesy, zámienky, manipulácia, korupcia, oligarchia, lobizmus, sloboda slova, zvrchovanosť, možnosť voľby, pluralita, zodpovednosť, voľby, opozícia, rešpekt, nezávislosť, sloboda, demokracia, dialóg, argumenty, mier. Zámerne som pojmy zoradila od negatívnych k pozitívnym a v strede sú negatívne, ktoré bohužiaľ stále fungujú aj v demokratickej spoločnosti.
