Keď som písala v auguste o ročníku 2022, začala som nedeľou. Pretože v sobotu sme boli doma a záhradu sme mali otvorenú my. Od roku 2017 sme chodili po rôznych záhradách, navštívili sme ich celkom tridsať a v roku 2022 ešte tri. Rozhodnutie otvoriť aj našu záhradu klíčilo už dlhšie. Pre a proti, všeličo chýba, všeličo nie je tip-top. Ale krajina je v hroznom stave, a zvlášť tu v okolí. Ľudia majú z médií skreslené informácie, podliehajú reklamám, vytvárajú v záhradách prostredie až nepriateľské k iným organizmom. Takže ako protiváhu k tomu, čo sa bežný človek môže o pestovaní a ošetrovaní rastlín dozvedieť z médií, padlo rozhodnutie, že otvoríme aj my.
aj napriek dvom popisným číslam - na bráne i na vrátach, a plagátiku na plynomere, s vyznačenou šipkou, sa niektorí obšmietali pred susedmi, či to oni pozývajú do záhrady
Samozrejme, že bol nedostatok času, záhon s cibuľou zostal nevypletý. Napísané sme mali od desiatej do piatej. Skutočnosť bola od 9:20 do 18:45. Neočakávali sme žiadne davy, okrem dvoch skupín na Facebooku a miestnom spravodaji sme sa nikde neprezentovali. Preto som ani nestanovila žiadne časy komentovaných prehliadok. Mysleli sme, že keď príde do dvadsať ľudí, bude to úspech. M. prestal počítať pri päťdesiatke. Ja som sa celý čas nezastavila, stále sa ma ktosi čosi pýtal a vysvetľovala som. Niekto asi nemal odvahu vstúpiť do rozhovoru, takže neviem, či sa nám podarilo okrem rozkvitnutej záhrady, ktorú sme vytvorili iba ručným náradím, bez mechanizácie a bez herbicídov, objasniť širšej verejnosti myšlienku, s ktorou to tu robíme.
Prvé prišli dve záhradníčky, čo mali namierené do južných Čiech a chceli všetko stihnúť, tak ma požiadali, či môžu ešte pred tou oficiálnou otváračkou prísť. A okrem nich na riadne stanovený čas prišli prví... bývalí majitelia. A boli tu vyše hodiny. Dozvedeli sme sa nejaké podrobnosti, prišlo nám, že sú radi, keď videli, že v záhrade sú stále ovocné stromy, kosatce a pivónie, ktoré tam pamätajú aj oni a priestor je udržiavaný.
posledné návštevníčky volali, keď už sme oddychovali po celom dni na nohách, či ich ešte vpustíme... keď sa už k nám vypravili, prečo nie
M. bol pri stole s občerstvením - na túto akciu som upiekla kysnutý koláč so špargľou a cibuľou, mali sme k dispozícii ochutenú bylinovú vodu. Nejaké rastliny sme vykopali a nachystali do malých kvetináčikov, ale robili sme to narýchlo tesne pred otvorením.
Odhadom tu bolo aspoň 70-80 návštevníkov. Všetci boli milí, len jeden chalan moc nezdieľal nadšenie svojej mamy a myslel si, že je dobrý nápad liezť po polozborenom kamennom múriku. Prišla aj pani z miestneho múzea, ukázala som jej našu kamennú reliéfnu ružu v múre. Dostavilo sa dosť miestnych, kedysi sem mohli prísť k bývalej majiteľke po priesady alebo suché väzby. K nám z ulice nevidno cez múr, tak mohli teraz po nejakých 18.-20. rokoch opäť nakuknúť. Najviac ma prekvapila návšteva blogerky, s ktorou sa poznáme len virtuálne, návšteva spolužiačky s rodinou, a že prišiel môj učiteľ dendrológie a krajinárstva.
takto vyzerá záhrada večer, keď je iba naša
Celý deň svietilo slnko, ja som mala aspoň dlhú sukňu, takže som mala pripálenú len tvár, krk a ruky, M. mal kraťasy, takže mal červené aj nohy.
Celkovo to bolo veľmi fajn a hádam si aj napriek trochu chaotickému prevedeniu mnohí z našej záhrady odniesli, že spôsobov, akým tvoriť a udržiavať záhrady, je viacero. Že rastlín je nepreberné množstvo, netreba sa hnať iba za šalviami a trávami. A kde je vôľa, tam je cesta - všetko sa dá zvládnuť aj s rýľom, rýľovacími vidľami a s motykou.
Bolo to fajn, snáď si to ešte zopakujeme. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zastavili ♥
