Na jar 2022 sme objednávali nové radiátory do spálne a do prednej izby, lebo sú spoločne na jednej vetve celkom tri: dva menšie v spálni a jeden dlhší v prednej izbe - samozrejme, každý mal úplne iné pripojenie. Trochu sa to zamotalo, lebo nás v Koupelny Ptáček nesprávne informovali (vo výsledku teda ani radiátory neobjednali...), no napokon to dobre dopadlo a radiátory sme mali doma začiatkom októbra.
V polovici júna 2023 sme vypratali časť spálne a veľký nábytok sme naskladali nabok. Moje prvotné plánovanie sa ukázalo mierne nedostatočným a veľmi optimistickým: napríklad lieky v nočnom stolíku, teplomer alebo ďalšie voňavky, okrem práve načatej, som po čase musela loviť zo zakrytého a zalepeného nábytku... Totiž spálňa ako použiteľná miestnosť s normálne rozostaveným a prístupným nábytkom sa nám vrátila až koncom apríla 2024 - po desať a pol mesiaci.
Výmena hrdzavých radiátorov v spálni u nás znamenala totiž aj výmenu radiátora vo vedľajšej izbe, v tej izbe aj rozkopanie časti podlahy, na prízemí vysekanie trasy v kamenných stenách a prechod na poschodie cez klenbu. K tomu ešte v rámci presunutia kotla do inej časti domu preloženie potrubia na dvore. Nová trasa križovala elektrický kábel, vodovod a aj odpad, takže do úvahy prichádzal iba ručný výkop. Plynári, že robia odbornú prácu a výkopy aj vysekanie drážok si máme zabezpečiť sami. Nakoniec to robil M., čo bolo teda dobre v tom, že nepreťal ani hlavný prívod elektriny do domu, ani nepresekol vodovod a ani neponičil kanalizačnú rúru. Akurát, že musel v letnej horúčave kopať celkom dlhú ryhu - robil to ráno, kým tam nesvietilo slnko.
Keď sa zdalo, že už má trasu pre nové tenšie rúrky kúrenia vysekané, prišli plynári. Samozrejme sa im všetko zdalo príliš plytké. V pohode by sa v zúžených múroch okenných ník presekali až von. Niekde musela byť izolácia na rúrkach tenšia a niekde sme ich omotali kusom zakrývacieho maliarskeho filcu (dnešné normy a nároky akosi nepočítajú s klenbami a ich pätkami). Toto boli hlavné dôvody, prečo ma plynárska firma vytáčala, nehovoriac o tom, že ceny po pandémii a energetickej kríze vystrelili do vesmíru. Toľko prachov za desiatky hodín namáhavej práce, ktorú spravil sám M., a s riešeniami, ktoré zaistia izoláciu rúrok, a zároveň nám nezboria dom, som musela prísť ja. Ešte aj vŕtanie jadrovou vŕtačkou cez takmer meter hrubý múr robila úplne iná firma.
Od odpojenia starých radiátorov a odstránenia hrubších rúr po inštaláciu nových tenkých medených, zavesenie nových radiátorov na nové konzoly, pripojenie nového vedenia na dvore to trvalo 6 a pol týždňa. Akurát, že ani po takom čase ešte zďaleka nebolo hotovo. Postupne sme zahadzovali výkop na dvore a M. zaomietal nové rúry, aby už viedli v stene, nie popri nej. Ryhu vypĺňal prevažne kameňmi, ktoré zo steny predtým vybral. Medzitým ešte vyryl drážky na nové zástrčky (dovtedy bola v spálni iba jedna jediná), natiahol káble a osadil krabičky. Novoomietnuté časti potom ešte štukoval. To trvalo ďalších skoro desať týždňov.
A keď mal spodky stien už zapravené, vytrhal starý kábel k vypínaču i pôvodnej zástrčke a natiahol nový, k dverám do obývačky pridal ešte druhý vypínač (v izbe s dvoma vstupmi bol len jeden a to pri dverách, ktoré sme prakticky nepoužívali). V nikách pod radiátormi opálil a oškriabal farbu z podlahovej dosky. Ubehli už dve tretiny októbra a my sme stále nemali zavesené radiátory a zapojené kúrenie...
