Komíny - Our Chimneys

O našich komínoch som písala už pri oprave strechy. Po skoro päťdesiatich rokoch neboli práve v najlepšej kondícii, a časti pod strechou mali ešte dlhšiu históriu. Hlavice boli z pieskovca, ale bola v nich diera na komínovú vložku. Chceli sme ich zastrešiť tak, aby nepršalo ani do nových nehrdzavejúcich vložiek. V zime M. doviezol nové pieskovcové hlavice a čakali sme, kým bude vhodný čas na ich osadenie. Asi by vyzerali trochu lepšie, keby bol tvar "psaníčka" viac zvýraznený - s vyšším špicom, ale už takto sú kamene fest ťažké.

29.5.2017 pôvodné pieskovcové komínové hlavice boli z dvoch častí a s dierou v strede

11.9.2017 zatiaľ sa murujú komíny pod strechou 

28.1.2018 nové hlavice sú tiež pieskovcové, ale tenšie, a vcelku

21.7.2018 cimburie na komínoch - pätky pod hlavice

9.8.2018 komíny sú hotové, chránené pred dažďom

Júlové jedlá - Food in July

Minulý mesiac sme maľovali kuchyňu, takže sme až toľko nekulinárčili - ale predsa len čosi sme stvorili.

Prienik bublaniny a clafoutis, žĺtka som poriadne vymiešala s cukrom a trochou masla, pridala som kyslú smotanu a bielkový sneh. Na spodok vymazanej formy som dala čierne ríbezle a na ne som vyliala cesto dochutené štipkou muškátového orieška:

Z ríbezlí a josty som upiekla aj rýchly crumble s mrveničkou z múky, masla a cukru. 

Rumpsteak na grile cukinou potretou troškou oleja a dochutenou tymianom aj údenou paprikou, k tomu ajvar:

Dvakrát sme si robili na grile placky z dvoch malých zemiakov a nastrúhanej cukiny. Je to rýchlo hotové a nezadymíme si kuchyňu :-) 

Ku grilovanému si gazda dáva najradšej pivo z nejakého minipivovaru a ja buď cider alebo som si zo zásob vytvorila aktuálny koktejl - tu z medovkového likéru, višňového muštu a trošky kofoly: 

Alebo medovkový likér, kofola, trochu vody a drvený ľad: 

Letná klasika, cukinový koláč s dvoma krémami (pudingovo-maslovo-tvarohový a čokoládovo-smotanový) a k nemu turecká káva z džezvy, ochutená štipkou škorice, klinčekmi a cípom badiánovej hviezdičky. 

Žemle s pokrájanou paradajkou dochutenou malou šalotkou, bylinkami a korením, so sušenou šunkou a cukrovým melónom:

Dobrú chuť - Bon appétit!

Mačky ´17 - Cats 17

Ako som naposledy písala, od konca jari 2016 začal Kocúr badateľne chudnúť, mal matnú srsť, ktorá mu vypadávala vo zväzočkoch... Ukázalo sa, že má zvýšené ukazovatele značiace slabšie obličky. Aj keď som mu začala k mäsu a bezobilným konzervám pridávať obličkovodiétnu paštétu (samotnú baštiť odmietal), stále chudol. Nikdy nebol mohutný, ale cez leto mával tak 4,2 a trochu viac, cez zimu 4,8 - dokonca raz mal i päť kíl. V lete 2016 mal už len 3,7 kila. Po ďalšom krvnom rozbore koncom leta, keď mu opäť hodnoty kreatinínu aj močoviny dosť stúpli, som mu spravila detoxikačnú kúru a potom som mu začala pridávať do krmiva doplnky na odbúravanie fosforu a močoviny (RenAvast). Po jeho poslednej bitke zostal už od začiatku októbra iba vnútri, odvtedy máme plnú kontrolu jeho jedálnička, nemôže vyžierať u susedov. Už začiatkom novembra bol pohľad naň veselší, kožúšok mal lesklý a hladký, konečne sa mu i vrátil apetít.
február 2017:

jeho pozornosť zaujal vtáčik za oknom

Liši si spraví pohodlie aj na špicatom radiatore

spánok na motobunde

Kým bol Kocúr u nás sám, ani nemňaukal. Nútený život na ulici (teda dvoroch a záhradách) bol preňho zjavne šok, takže keď sme sa ho ujali, len mi vždy vrkol na pozdrav. Mňaukať začal až keď som doniesla od susedov mačiatko, to mňaukalo hocikedy, tak si aj Kocúr spomenul na mačaciu reč. Ale i tak je jeho mňaukanie skôr také "a-e".
marec 2017:

vzácna chvíľka, keď vydržia vedľa seba bez šťuchania a fackovania

 a tu druhá, ale ozaj sú to rarity, oni sa buď z dostatočnej vzdialenosti ignorujú, alebo do seba zapárajú

Liši každú cestu žalostne premňauká, ale doma si už koľkokrát zalezie do prepravky a spí v nej... Kocúr cestu ticho pretrpí, ale v živote by si dobrovoľne do prepravky nevliezol (len u veterinára do nej sám skočí  akoby hovoril ´je načase ísť domov!´)

Ďalší odber mal Kocúr v polovici decembra 2016, len močovina mu trošku klesla. Tip-top to už nebude, poškodenie obličiek býva nevratné - a keď sa prejaví, už vyše polovica kapacity je nefunkčná. Pridal sa aj zvýšený cholesterol, zimná váha bola 3,6 kila. S mladou mačkou mali skoro rovnakú váhu...
apríl 2017:

mačky majú svoje obvyklé miesta na driemanie, ale z času na čas si zrazu vyberú nejaké iné miesto, kam sa odložia

Liši zbožňuje všetko šušťavé

Od apríla 2017 dostával ďalší medikament na zníženie fosforu a odbúravanie toxínov, ktoré oslabené obličky nevedia odfiltrovať. Zároveň suspenzia podporuje chuť do jedla - mačky s nedostatočnosťou obličiek často trpia nechutenstvom.

Chladné jarné dni trávil Kocúr na radiatore, na parapete alebo na mojej posteli (ak tam práve nespala Liši). Cica dostáva do krmiva len morskú riasu na kontrolu zubného kameňa a zmes bylín s pivovarskými kvasnicami na peknú srsť.
máj 2017:

Kocúr ešte aj začiatkom mája rád trávil dni na radiatore

Lišin veget

V júni 2017 mal ďalší kontrolný odber krvi. S močovinou sa po prvýkrát po roku od diagnózy dostal pod hornú referenčnú hranicu, ale kreatinín mu stúpal (177 - 305 - 309 - 330). Aj napriek tomu, že dostáva krmivo so zníženým obsahom bielkovín, surové mäso už len výnimočne občasne. A stále chudol, mal 3,4 kg, skoro sa mu dajú rátať kosti. Až na občasné šablenie olízaných chlpov je ale v poriadku, aj sa trochu zahrá, naháňa si chvostík, kožúšok má hladký. Dúfam, že v tomto kontrolovanom stave s nami vydrží ešte dlho.
jún 2017:

cica si vždy stráži chvostík pod sebou, lebo ten sa dobre chytá - ona to vie, pretože práve ona tie cudzie chvostíky chytá

Mačky ´16 - Cats 16

Už celkom dlho som nepísala o mačkách, pritom sú našou každodennou súčasťou, väčšinou radostnou. Mačky sú vraj kráľovnami internetu, neoficiálnym maskotom :-) Niet sa čomu diviť, mačky sú perfektné a kto má šťastie byť s nimi kamarát a užívať si ich spoločnosť, ten má postarané o pekné chvíľky každý deň.  Sú svojské - to vie aj ten, kto neprenikol do ich tajomstiev, koluje o nich mnoho vtipov a typických scénok.

Odkedy Kocúr prišiel k nám, skoro doslova sa votrel v novembri 2013, som prešla mnoho debát a článkov o mačkách, myslím, že ich prejavy a povahy vcelku dobre chápem. Keď sa to tak vezme, odjakživa som bola mačací človek. Síce sme ako deti so sestrou žobronili o mačiatko, šteniatko, a nakoniec som skončila s morčiatkom, v zbierke mojich pohľadníc s prehľadom vládli mačky a mačkovité šelmy. Na jednej návšteve sme spali u hostiteľov v spálni a ráno za mnou prišla ich siamka, údajne rezervovaná až nepriateľská voči cudzím :-) Do denníka som si niekedy v roku 2000 či 2001 zapísala "som rozmýšľala, že ak by som niekedy bývala v dome, mala by som mačiatko" - vtedy som bývala v paneláku, v inom štáte, než dnes a čo nastane som vôbec netušila.  

29.6.2016 - mačky majú vrelý vzťah ku krabiciam a škatuľovitým predmetom, ako je napríklad príručný kufor

22.7.2016

Kocúr miloval pobyt vonku, odkedy sa u nás udomácnil a mal zabezpečný pobyt vnútri za nepriaznivého počasia - tu pomáha vyberať zemiaky

28.7.2016

Lišine povestné rozvaľovanie sa, ona naozaj nie je typ, ktorý by sa rozpakoval

Kocúr mal rok 2016 veľmi pestrý, po operácii polypu v uchu musel mať dlho golier a bol zavretý vyše dvoch mesiacov.  Potom ma trápil tým, ako schudol, vypadávala mu srsť v chuchvalcoch, bola matná a odstávala mu od tela, šablil a viac pil. Také príznaky nikdy neveštia nič dobrého - buď je to porucha štítnej žľazy, poškodené obličky či azda nejaká rakovina... Rozhodla som sa konať a takmer som si u doktora vydupala poriadnu prehliadku aj s krvným rozborom - i keď ma chcel presvedčiť, že je to normálny stav staršieho kocúra. Vo výžive chyba nebola, podávala som mu neobilné konzervy, mäso aj doplnky (pivovarské kvasnice, morské riasy...). No tůdle bežný stav -  dobre, že som sa nedala odbiť. Mal zvýšené hodnoty močoviny a kreatinínu, obe signalizujú problém obličiek (niekedy sa tak tvári aj štítna žľaza, je nutné spraviť ďalšie testy). 

Kocúr dostal diétne konzervy Specific FKW (Feline Kidney Wet). Už aj predtým často trpel nechutenstvom, takže dostať doňho, čo je potreba, bol koľkokrát oriešok. Skončili sa jednoduché časy, keď obe mačky mali to isté a nebolo až tak nutné strážiť, ktorá žerie z ktorej misky. Navyše ešte chodil von, takže ustrážiť, aby u susedov nepožral lacné dochutené prifarbené granule bola ťažká úloha.

28.8.2016 - rozdáva sa tvaroh

30.7.2016 - uhol pohľadu, obe si myslíme ´je to moje kreslo´

8.8.2016 - Liši si užíva a "nerieši"

O dva mesiace od diagnózy podstúpil čistenie ucha aj zubov v narkóze. V uchu s vyoperovaným polypom sa mu v hĺbke nazbieral maz, ktorý nie a nie dostať v bdelom stave von. Keď už mal byť v narkóze, poprosila som o celkovú kontrolu, keďže sa krátko predtým ukázalo, že kokeršpanielka rodičov mala v celom tele metastázy rakoviny. Našťastie dobrodruh bol v pomerne dobrom stave, na to, čo si všetko prežil - roky bez starostlivosti, sužovaný parazitmi, hladom, vyčíňaním počasia, bitkami s kocúrmi... Má vraj pľúca ako fajčiar (u nás sa nikde nefajčí) - zrejme následok dlhoročnej nestarostlivosti a pobytu vonku v mrazoch; ešte dlho po tom, čo mal u nás zázemie a kvalitnú stravu, mal prejavy mačacej nádchy. S vyčistenými zubami mohol baštiť svoju diétu. Bohužiaľ hodnoty močoviny aj kreatinínu od minulého odberu stúpli, kreatinín zo 177 na 305. A tak som opäť študovala, až som objavila Ipakitine, ktorý má zo stravy viazať fosfor. Pre istotu som mu dala detoxikačný cyklus. Odvtedy chodí na kontrolné odbery každého polroka.

4.9.2016 - maród v posteli, mal prasknutý či porezaný vankúšik na labke

28.9.2016 - posledná fotka Kocúra vonku

1.10.2016 - poškriabané brucho, potierame mastným krémom

Od jesene 2016 je iba vnútri - až na dva úteky, keď sa mu podarilo sa prešmyknúť cez dvere. Jeho opakované súboje s cudzími kocúrmi nielen, že zaťažovali náš rozpočet, ale už si to so svojím pohnutým zdravím nemohol dovoliť tak, ako v minulých rokoch. Posledným súbojom bol ten na konci septembra, protivník mu doškriabal brucho, že musel byť oholený kvôli zákroku. Dosť ho to bolelo, a kým sa mu brucho zahojilo, než mu srsť dorástla, vonku sa medzitým ochladilo, takže Kocúr už bol v suchu a teple, v bezpečí (keď som ho brala v náručí na pavlač, aby skontroloval dvor, chytila ho triaška) a my máme odvtedy aj po starostiach s kliešťami či blchami. A máme plne pod kontrolou jeho jedálniček, už sa nemôže ládovať hocičím u susedov.

12.10.2016 - Kocúr sa zotavuje a nahrieva sa na radiátore, Liši si tiež užíva teplo (vzácna chvíľka, keď sú spolu)

12.10.2016 - Liši

23.10.2016 - Kocúr sa ešte zotavuje a stále sa nahrieva na radiátore

O Liši toľké traktáty písať netreba. Priniesla som ju od susedov koncom augusta 2015 asi ako 3,5-mesačnú a odvtedy bola vnútri - najprv aby si zvykla (mačka by v novom prostredí mala byť zavretá aspoň mesiac), potom z obavy aby ju nejaký kocúr nenakryl ešte mladučkú; na jar 2016 sa zotavovala z kastrácie a potom to už bolo pohodlné - ona je netýkavka a kliešte ani blchy by si nedala vybrať tak odovzdane, ako Kocúr. Preto má Liši stále mäkučké vankúšiky na labkách a jemnučkú srsť.

23.12.2016 - Liši na chalupe, samozrejme v mojej posteli

28.12.2016 - Kocúr vystriedal skoro všetky pece, nahrieval sa skoro až do roztopenia a vyberal mýto za vstup do špajze :-)

Pečenie chleba - Bread baked in a Bread Oven

V sobotu bola v šumavskej Lenore Slávnosť chleba. Na place pri Sklárskom múzeu a obecnom úrade boli remeselné stánky, regionálne potraviny a súťaž vo varení guláša. Nás však zaujímalo najviac to, čo sa odohrávalo o kus ďalej, priamo pod cestou totiž stojí stará hlinená pec na chlieb. A tam bol kľúčový program Slávnosti, ktorý mimochodom prebieha každý rok v poslednú sobotu v mesiaci od apríla do decembra. Pečenie pečiva a chleba v obecnej peci - hlavou postavou je pán Augustín Sobotovič (slovenský rodák z okolia Hlohovca). Pán Sobotovič je vyučený pekár, ale od mladosti sa živil niečím iným a k pekárčine sa vrátil až na dôchodku, keď zistil, že v Lenore je chlebová pec a predsa sa v nej nič nepečie. Oprášil teda všetky vedomosti a zručnosti, aby oživil túto prastarú tradíciu.

V Lenore bývali tri takéto pece, nechal ich postaviť majiteľ sklární pre tých zamestnancov, ktorí  si nemohli dovoliť vlastnú pec a tak sa o náklady za drevo podelili. Pec je z 1. polovice 19. storočia (cca 1837) a používala sa do 60. rokov. Od roku 1958 je chránená ako kultúrna pamiatka. Pečenie v nej znovu zaviedli v roku 1998, potom nasledovala krátka prestávka, kedy sa žezla ujíma pán majster Sobotovič a odvtedy každý rok prináša mnohým ľuďom radosť - však pochutnať si na poctivom a lahodnom pečive či chlebe je čistá radosť, za ktorou je však spústa práce. Tu ozaj platí, že bez práce nie sú koláče. 

Múku, drevo a ekonomické pozadie akcie zaisťujú miestni podnikatelia, obec a Juhočeský kraj. Napečené produkty nie sú na predaj, členovia Veľkej lóže peciarskej (pán Sobotovič s manželkou a pomocníčkami) ich rozdelia návštevníkom. Príspevok je dobrovoľný.

Od skorého rána sa začína náročná šichta - kvas je nachystaný už deň vopred, od asi piatej rána sa už kúri v peci tvrdým drevom. Okolo šiestej ráno pekár zamiesi cesto na pečivo a potom i na chlieb. Po siedmej sa začínajú hniesť a tvarovať pletenky aj cesto na posúchy. O deviatej sa začal program Slávnosti chleba a my sme dorazili z vedľajších Volar, aby sme túto tradíciu videli (z domu to máme dvesto kilometrov). Pán majster si poctivo odvažoval dávky cesta a miesil bochníky, dámy tvarovali na plechy cesto na posúchy (chlebové placky) - toľko plechov pohromade ste nikdy nevideli. Na niektorých bolo roztiahnuté cesto, z ktorého potom budú slané placky, na ďalších boli naukladané vedľa seba pletenky.

Po deviatej majster vyhrabal uhlíky i pahrebu z pece, vymietol ju čečinou, vytrel mokrou handrou. Spravil skúšku vhodením hrsti múky a ešte raz vytrel vnútro pece. Začalo sa nosenie množstva plechov a okolo desiatej už prvé išli do pece. Drobné pečivo, placky a koláčiky sa piekli prvé preto, že pec je rozhorúčená a chlieb potrebuje dlhší čas, než malé kúsky, a tak by sa spálil. 

Nielen, že je to fyzicky i časovo náročná práca, ale chce to i kumšt a grif, zaobchádzať s chlebovou pecou, ktorá nemá teplomer a nedá sa nijako regulovať, okrem otvorenia/zatvorenia dvierok a troch otvorov nad nimi. Prvé plechy sa piekli s otvorenými dvierkami aj štrbinami. Potom neskôr majster pecové dvierka zavrel a štrbiny uzavrel. 

Nespočítala som, koľko tých plechov bolo, zdalo sa, že ich počet je nekonečný, ale počas nasledujúcej hodiny majster sádzal do pece plechy s nakysnutým cestom a po pár minútach vyberal dozlata upečené placky aj pletenky. To už k prístrešku viedol dosť dlhý rad, ale dámy upečené pečivo šikovne odnášali od pece do prístrešku, kde placky potierali cesnakovým olejom a krájali, aby sa každému ušlo. 

Medzičasom prišiel pán kráľ Juhočeského rozprávkového kráľovstva (Václav V. Vydra). Podľa mňa je privítanie a pohostenie kráľa majstrom pekárom stretnutím dvoch celebrít. 

Pred jedenástou išla do pece prvá várka bochníkov - každý na pomúčenú drevenú lopatu, každý jeden majster Sobotovič potrel vodou. Pečenie trvá asi hodinu. Žiaľ vyberanie bochníkov nám ušlo, lebo sme si pozreli aj stánky a Sklárske múzeum. Prišli sme k peci tesne pred tým, než rozkrájali posledné bochníky, druhá várka sa už piekla v peci. No ani vyberanie týchto chlebov sme nestihli, lebo sme si pozreli aj rechle.

Počas pečenia sme prehodili pár slov s majstrom Sobotovičom. Jeho odmenou za túto námahu sú spokojní ľudia, ktorým chutí a myslím, že bol i rád za trochu slovenčiny po čase :-)

Pri pohľade na pletenky a placky vytiahnuté z pece by si človek mohol myslieť, že sú suché a majú tvrdú chrúmavú kôru. Výsledok práce majstra pekára sa nedá dosť dobre opísať. Placky jemne potreté cesnakovým olejom boli mäkké a nadýchané, ale pletenky... to bol absolútny luxus, rozplývali sa na jazyku, až sa mi chcelo plakať, že niekto vôbec čosi také dokáže! Ražný chlieb mal na míle ďaleko od "šumavy" z bežných obchodov, tuhej a kyslej. Bol vláčny, a vôbec nie kyslý. S takýmto chlebom a štipkou soli ozaj mohli privítať aj vzácnu návštevu. Nikto by nemohol namietať.

Poslednú sobotu v mesiaci choďte tam. Musíte to zažiť, vychutnať, obdivovať starú tradíciu, ktorú už pár generácií likvidujeme a odkazujeme do zabudnutia :-(
Pán Sobotovič, ak mu zdravie vydrží, chce piecť pre verejnosť do osemdesiatky. Ten míľnik sa bohužiaľ rýchlo blíži. Záujemcov, nasledovníkov, ktorí by prebrali toto umenie a zachovávali tradičnú výrobu božieho daru, niet.
Toto je jediný článok, kde som použila toľko fotografií. Stručnosť nie je na mieste pri predstavovaní tohto remeselného čarovania. Z vody a múky lahôdka, ktorá vás zasýti.
https://www.lenora.cz/lenora/ou/user/deska/Sokolovna/Informace%20peceni.pdf

Lenorská obecná chlebová pec, reštaurovaná v roku 1998 

hlinenú pec s vápennou omietkou chráni strieška pokrytá dreveným šindľom

naložené drevo už prehorelo

 je 9:40, čas vybrať uhlíky a pahrebu náradím namočeným vo vedre s vodou

pán majster Augustín Sobotovič vymetá pec čečinou

a čistí ju mokrou handrou

pec vyčistená, po skúške vhodením hrsti múky - nesmie sa ihneď zapáliť

v Lenore sa musí pekár k peci zohýbať, je to náročné - prvé plechy s plackami a pletenkami sádza majster do pece

o tri-štyri minúty pri otvorených dvierkach už ide prvá dávka plechov von

posúch - chlebová placka

pohostenie kráľa Václava V., zvaného Vydra

posledné plechy s pečivom (päťdesiat minút od začiatku pečenia), medzičasom pekár miesil druhú várku bochníkov

nádielka pre návštevníkov - vianočka je od miestnych klasických pekárov, placka a pletenka sú ultračerstvé z chlebovej pece

nič lahodnejšie a nadýchanejšie ste nikdy nejedli - poctivosť surovín a čerstvosť zaručená

prvá várka chlebov, miesených od deviatej ráno, pôjde do pece pred jedenástou

každý jeden vyklopiť na pomúčenú lopatu, potrieť vodou a šup s ním na jeho miesto v peci

tri minúty pred jedenástou ide do pece posledný bochník z prvej várky, stoh ošatiek narástol

najpoctivejší tradičný domáci ražný chlieb, aký si len viete predstaviť, ešte stále akurátne teplý z pece (presné poludnie a už jeden z posledných bochníkov)

za toto by mali dostať metál