Víkend otvorených záhrad sa našťastie konal i v tento zvláštny rok. Prvou navštívenou záhradou bola prírodná záhrada Radonice s trvalkovým záhradníctvom Herba Grata, za ktorými stojí odborník na trvalky Jan Nussbauer. Bývalý statok obklopuje predzáhradka s premenlivými záhonmi, ktoré pútajú pozornosť celoročne, vedľa zadného traktu je trávnatý chodník medzi trvalkovými záhonmi s drevinami, budovy sa končia nádhernou oranžériou, pred ktorou je prírodné jazierko. Vedľa smerom k domu sú vysoké záhony so zeleninou, ďalej sú zachované pôvodné orechy a jablone, pod ktorými sú tiež trvalkové výsadby. Stromy poskytujú tieň aj voliére s hydinou. Za jazierkom je trávnatá plocha (pôvodná miestna zmes, ktorá sa za mnoho desaťročí ustálila pri pravidelnom kosení pre domáce zvieratá), do nej sa zarezávajú široké trvalkové záhony, v ktorých sa objavujú i ruže, hranicu pozemku tvorí živý plot. Najďalej od domu je ukážková plocha prérijných výsadieb - trávy s trvalkami, slúži tiež ako študijný materiál a ukážka pre záhradných architektov. Za extenzívne udržiavanou prériou sú produkčné plochy záhradníctva. Záhradníctvo je pre širokú verejnosť otvorené len jeden víkend v mesiaci, inak je prístupné iba odborníkom.
vyrovnanie terénu suchými múrikmi, nad trvalkami sa týčia pôvodné ovocné stromy a orechy
vysoké záhony so zeleninou
krásna i štýlová oranžéria
náhľad cez továrenské okná dovnútra oranžérie
Prehliadka záhrady bola s výkladom. Pre mnohých bol výklad o prístupe obhospodarovania novinkou - nepoužívanie pesticídov, rašeliny, umelých hnojív, voľba rastlín podľa stanovištných nárokov, tak, aby sa kvitnúce druhy striedali skoro po celý rok a záhony neboli statické. Takýchto prednášok aj s ukážkami v praxi by sa hodilo ešte viac, pretože ľudia sú presvedčovaní už skoro tridsať rokov, že ovocné stromy sú zbytočné, že pestovanie vlastnej zeleniny je príliš náročné a že záhony majú byť len z ihličnanov, neopadavých kríkov a hlavne bez trvaliek. Aby bolo s nimi čo najmenej práce, ktorú zhltne starostlivosť o vypiplaný trávnik. Konečne sa do záhradníčenia opäť vracia rozum a cit k prírode.
predzáhradka a zmiešané záhony pod stromami
preplnené trvalkové záhony s ružami so živým plotom v pozadí, pestro je i v tieni jabloní
jedna z pôvodných starých ruží v prechode od záhonov k prérii
Záhony v Radoniciach sa neprihnojujú buď vôbec, alebo kompostom, alebo sa časti bez skorých jarných cibuľovín začiatkom jari pokosia a materiál sa nechá zotlieť na mieste. Zaujímavá myšlienka, ale pre mňa kvôli spúste cibuľovín nerealizovateľná, musela by som hmotu zrezávať príliš skoro, než začnú rašiť snežienky a krokusy.
pohľad od prérie smerom naspäť k domu s oranžériou
koncom jari vyzerá prérijná výsadba takto, najpôsobivejšia je v neskorom lete a začiatkom jesene
Dodatočná zálievka nie je veľmi nutná, ale sme vo výške 520 m n.m. a podľa majiteľa i zakladateľa záhrady je v mieste skoro stále oblačno. Čo sa dá uplatniť v podhorí Šumavy, určite nemožno len tak bez zmeny prevziať a aplikovať vo vysušenom Žatecku, Lounsku, Slánsku či Litoměřicku, na južnej Morave... Ale samozrejme princíp voľby rastlín podľa podmienok stanovišťa a minimalizácia chemických zásahov - to je hodné nasledovania kdekoľvek.
medailónik na stránke Víkend otvorených záhradNielen z tejto záhrady, ani len z tohto ročníka Víkendu, mám drobný poznatok netýkajúci sa iba záhrad. Často si obzeráme práve prírodné záhrady, kde sa majitelia snažia využiť miestne prostriedky k ochrane a výžive rastlín. Zaujímavé je, že podobný rešpektujúci a prírodný princíp sa veľmi zriedkavo využíva na priľahlých stavbách. Hojnosť plastových okien, polystyrénového zateplenia, disperzných fasádnych zmesí i farieb, betónové prefabrikáty... to bude zrejme dlho pokračovať.
