Víkend otvorených záhrad V - Open Gardens Weekend, Part V

Nedeľa jedenásteho ročníka Víkendu otvorených záhrad (7.6.2020) - v sobotu sme skončili v juhočeských Všemysliciach, žiaľ druhá záhrada v tejto obci už bola zatvorená. Podľa medailónka vyzerala veľmi sľubne, tak sme sa po noci strávenej doma opäť vydali na juh, kde sme podvečer skončili. A neľutovali sme tú štreku približne 170 km.  

Záhrada Na Přehájku mala plaketu přírodní zahrada, neskôr v lete získala aj plaketu ukázková přírodní zahrada. A ozaj oprávnene. Majitelia doslova žijú rastlinami, vzťahmi medzi rastlinami navzájom, medzi rastlinami a živočíchmi, medzi pôdou i rastlinami... Ich záhrada nielen, že ulahodí zraku a rešpektuje aj faunu, ale je veľmi dobrým príkladom pre ostatných, ako sa prírode dá pomôcť, a ako môže záhrada vyzerať. Myslím, že pre mnohých návštevníkov bol výklad majiteľky veľmi poučný a otvoril im netušené obzory.  

Začnime hneď pri živom plote - pozemok od cesty oddeľuje pestrý minimálne tvarovaný živý plot z vyšších kríkov, ktoré kvitnú v rôznom čase a poskytujú opeľovačom peľ, vtákom úkryt a bobule. Vedľa je menší sad so starými jabloňami a orechom - pod vysokokmeňmi je dosť miesta na lúčku, zeleninové záhony, aj na posedenie. Vedľa na kraji borovicového hája majitelia vytvorili jazierko a zázemie pre hydinu. 

Pozemok sa dvíha vcelku prudko, hore pestujú najmä ihličnaté stromy. Vrátili sme sa dolu k hlavnej časti záhrady pri dome - bohaté kvetinové záhony (z divých i šľachtených rastlín), vedľa nich zeleninovo-bylinkové záhony aj s menej tradičnými bylinami. Tieto kvetinové záhony museli osloviť hádam každého, pestré a už takto na prelome jari a leta vyzerali perfektne - nebolo poznať, že by niekde dačo chýbalo, že práve nebola vhodná doba, aby to vyniklo. 

Majiteľka, ktorá túto príjemnú záhradu vytvorila, pútavo rozprávala návštevníkom o myšlienke a zmysle prírodných záhrad. Pre mňa osobne to síce nové informácie neboli, ale i tak sme sa z tohto pekného miesta s milými majiteľmi nemohli odtrhnúť. Kúpili sme si od nich na ochutnávku džem aj med. 

A veľmi príjemné prekvapenie bolo, keď sme sa nimi náhodne stretli na návšteve inej záhrady o mesiac neskôr a spoznali nás :-)
Na Facebooku majú profil Zahrady Života.

Genius loci IX

Tudy kráčely dějiny... a remeslo, v dobách minulých často umelecké remeslo.

apríl-jún 2011

múrik a vrátka do stodoly - múrik nebol s múrmi stodoly nijako previazaný, určite ho postavili zo zrúteného štítu hospodárskej prístavby, aby namiesto obrovských stodolových vrát stačili menšie vrátka

špaletové okno z druhej polovice 19. storočia, s jemnou úchytkou (knopkou) - pekne profilované, výborné na pestovanie muškátov a cyklámenov

takto vyzeral západný štít stodoly smerom k susedom - aj toto je ešte v stave opraviteľnom

žltochvost (rehek) domový na streche, ktorej v čase fotky ešte chýbalo pár rokov do stovky

len s vnútorným oknom, vonkajšie krídla znova natierame, ešte poslúžia

takéto ploty sú v starých štvrtiach z 20. a 30. rokov, stĺpiky sú z ostro pálených tehál

budovy zľava doprava - ešte možno spred prvej svetovej (plán z roka 1913), stodola bez strechy skoro o storočie staršia, hospodárska prístavba možno súčasníčka stodoly, možno staršia

dožilá stodola plná bazy a za ňou sa týči jaseň

plot medzi dvorom a záhradou, pod ním šípková ruža, ktorú asi zasadili vtáčiky

pieskovcový múr medzi nami a susedmi

a ešte raz kút s kôlňou (podľa plánu, bývalí majitelia ju používali ako garáž) a stodolou - keď kvitla baza, celý dvor rozvoniaval

nad kôlňou, koniarňou a chlievikmi je senník - využívaný mačkami, odtiaľ nás z bezpečia Kocúr pozoroval a vyhodnocoval

Genius loci VIII

Genius loci VII

Decembrové jedlá - Food in December

M. mal bryndzové halušky a ja, keďže bryndzu nejem, som mala strapačky - kapustové halušky.

Srnčie medailónky s korenenou šípkovou omáčkou a troškou nastrúhaného chrenu. Korenila som novým korením, koriandrom, borievkami, mletým zázvorom a štipkou mletých klinčekov. Pyré bolo zemiakovo-tekvicové (tekvica z našej úrody):

Kocky z danielieho stehna dusené domäkka, na cibuľovo-zeleninovom základe, s voňavým korením a omáčku som doladila naším domácim povidlovým čatní, s tarhoňou.

Focaccia posypaná tymianom a hrubou soľou bola prílohou k duseným nakrájaným kalamárom s bylinkami, cibuľou a cesnakom v paradajkovom pyré:

Do tretice divina - jelení guláš, do ktorého som pridala zeleninu, čo sa macerovala vo fire cideri. Mierne pikantný guláš sme jedli s kuskusom.

Husací vývar s domácimi slížmi a opečeným petržlenom:

Kvôli opatreniam z dôvodu koronavírovej infekcie a v podstate zavretiu hraníc sme zostali doma. Po prvýkrát sme neboli na Vianoce ani s jednými rodičmi - a naši aj M. rodičia tiež boli sami doma. No a tak okrem iného na mňa po prvýkrát pripadlo pečenie vianočných koláčikov. Perníčky aj bielkovo-orechové tyčinky som piekla z tretinovej dávky. Korenené keksíky spekulatius boli z malej dávky a najviac som upiekla lineckých koláčikov i vanilkových rožtekov, lebo prvé má najradšej M. a druhé ja. Všetko som piekla len z masla, žiadne stužené tuky nepoužívam. A k tomu citrónová kôra z biocitrónov, pravá vanilka... Linecké sme lepili povidlami.

Kým som ja chystala cestá na koláčiky a piekla som, M. uvaril na obed prírodné rezne z bravčového pleca, dochutené tymianom a cesnakom, zemiaky s maslom a podusené fazuľky:

Štedrá večera s dvoma polievkami (u M. je zvykom jesť hubovú nakyslo, u nás sme vždy mávali kapustnicu), zemiaky sú do kapustnice, domáci majonézový šalát (aj majonézu si robíme sami), pečený kaprí filet a troška údeného, na konci stola sa ukrývajú opekance z kysnutého cesta a pri nich dva plátky vianočky.

Vianočná hubová polievka nakyslo s krúpami:

Opekance, zemiakový šalát, kapor sa ešte zohrieval v rúre a v terine je hubová polievka - servis je Thun z Klášterca nad Ohří z 19. storočia.

Jedla sme mali habadej, takže tradičnú štefanskú kačicu s lokšami sme mali až o deň neskôr. Lokše sme v pohodičke piekli vonku na grile - kuchyňa zostala čistá :-) a namiesto kačice sme mali husacie stehná, z husi z neďalekého statku. Omáčnik, v ktorom sme mali výpek, je starožitný po M. praprarodičoch:

K lokšiam a kapuste som po tom, čo sme stehná zjedli, opražila husacie prsia ako steak. Kapustu sme mali bielu, pretože takú sme si vypestovali:

Dobrú chuť - Bon appétit!

Novembrová a decembrová záhrada - November & December Garden

Vrchol jesene a začiatok zimy v našej záhrade. Posledné roky sa začiatok zimy odďaľuje a keď práve niekoľko dní za sebou neprší, máme dosť času na vytváranie nových záhonov a sadenie cibúľ. Staršie záhony nechávam svojmu osudu, vytrhnem akurát kde-tu nejakú burinu. Lístie hrabem pod jabloňami kvôli spóram chrastavitosti a ďalším hubovým chorobám - aby sme potom v sezóne nemuseli siahať po fungicídnych postrekoch. Lístie z hrušky a marhule používam do záhonov, nech tam postupne zotlie. 
Okrasné záhony naberajú hnedo-oranžovo-hrdzavé odtiene, ale vždy je to lepšie, než pozerať sa na vyholenú obstrihanú prázdnu zem. Navyše v neostrihaných trvalkách prezimujú lienky a ďalší užitočný hmyz. A nielen zasnežené, hlavne pokryté inoväťou tieto záhony vyzerajú fantasticky.
November je teplotne asi najstálejší mesiac. U nás ešte kvitli jesenné krokusy, cyklámeny, niektoré ruže (iné zdobili žiarivo červené šípky), v polovici mesiaca rozkvitli prvé dva snežienkové kvety a objavili sa prvé kvety čemeríc, dokvitali rozchodníkovce. Až do decembrových mrazov kvitol zbehovec plazivý a pribúdali ďalšie púčiky snežienok. 
Pozbierali sme jablká a mrkvu zo záhona, v novembri bolo ešte niekoľko paradajok, tie zelené postupne dozrievali v kuchyni.

November:
jesenné krokusy C. ochroleucus a C. speciosus 'Artabir'

záhrada začiatkom novembra

v záhone sa vysemenili petúnie - naposledy tam boli zasadené v roku 2017...

v tretine novembra

ďalší rok, čo som nechala ruže dokvitnúť a vytvoriť šípky

žlto-zeleno-hrdzavo-červeno-hnedo, stále je čo robiť a čo pozerať

cyklámen neapolský a šípky ruže Tess of the d´Urbervilles

polovica novembra a kvitnú biele jesenné krokusy C. ochroleucus

astry, ruže, levanduľa i kolkvícia

veľký záhon vytvorený na jeseň 2015 a 2016 - inoväť za chvíľu roztopia slnečné lúče

odkvitnuté echinacey a margarétka pokryté inoväťou

ruže, rozchodníkovec, odkvitnuté astry, rebríček, hlaváč

veľký záhon s pozadím plamienka horského

námraza, inoväť a hmlistý opar zvýrazňujú štruktúry 

December:
drobné šípky ruže virdžínskej a rozkvitnutý zbehovec plazivý pokrytý snehom

prvé dve snežienky rozkvitli už v polovici novembra, postupne sa medzi mrazivými nocami pridávali ďalšie

čemerica čierna, snežienky, ruža

september a október