február - marec 2012

koľko generácií mačiek už žilo počas existencie domu... vnútri je na cementovom poteri odtlačok mačacej labky
február - marec 2012

Medzi záhrady a parky patria aj staré cintoríny chránené ako kultúrne pamiatky. V rámci júnového Víkendu otvorených záhrad bol mimoriadne sprístupnený cintorín pri kostole Všetkých svätých v Plzni. Pochovávalo sa tu už od 12. storočia, obete morovej epidémie, aj padlí vojaci z bitiek 18. storočia. Koncom 18. storočia, keď cisár Jozef II zakázal cmitery v mestskej zástavbe, sa toto pohrebisko stalo jedným z dvoch hlavných cintorínov pre plzenských obyvateľov. So začiatkom 20. storočia prišlo uzavretie cintorína a od 60. rokov boli plány o parkovej úprave starého pohrebiska. Kostol už podstúpil obnovu, aj miesto tesne vedľa prešlo novou záhradnou úpravou. Dosť veľká časť cintorína je s počínajúcim letom zarastená kozonohou, brečtanom, papraďami. Aspoň občasné pokosenie by sa hodilo. V Bratislave máme dva najstaršie cintoríny pravidelne kosené, takže si návštevník môže čítať náhrobkové nápisy a pozostalí môžu hroby svojich predkov uctiť. V Plzni asi z pochovaných pred vyše 120. rokmi už nikto nemá potomkov - aspoň tak zarastený a vlastne celoročne uzavretý cintorín pôsobí. Nehovoriac o postupnej degradácii kamenných náhrobkov.
Keď sa cintorín ponechá desiatky rokov svojmu osudu a napospas prírode, potom jedného dňa príde čas na jeho úpravu/obnovujúci zásah a čím viac ho nechajú zarásť i schátrať, tým menej autentický zostane po revitalizácii. Aspoň na takomto pietnom mieste mi dovoľte povzdych nad cukríkovosťou spústy opravených pamiatok... Aj pri úprave cintorína by mali platiť tri hlavné zásady pamiatkovej starostlivosti: zásada autenticity (napríklad aj v druhovej skladbe rastlín, materiál na dláždenie...), zásada reverzibility (poškodenia náhrobkov nepremyslenými zásahmi, zle zvolenou zeleňou, zanedbaním náletov) a zásada umiernenosti (moderné štrkové záhony, neprirodzené guľovité tvary korún stromov a pod. asi nebudú to pravé orechové na cintorín, ktorý bol uzavretý v roku 1900).
Chladnejší rok predĺžil sezónu špargle. Spravila som z nej omáčku na cestoviny, dochutila som ju troškou cesnaku.
Zo špargle som urobila aj nátierku na domáci chlieb, povarenú špargľu som roztlačila vidličkou a pridala som trošku cesnaku aj tvarohu:
Husacia pečeň opečená na panvici, spolu s cibuľou. K nej šalát z rukoly, najemno nakrájanej kapusty, červenej cibule i špenátu. A špaldovo-pšeničná placka s pšeničným kvasom.
Biela špargľa, kapusta, kel, šampiňóny a cesnak. S kvapkou vínneho octa a domácimi plackami z pšeničného kvasu:
Opečené plátky zemiakov, slanina, kel a červená cibuľa.
Plnený pečený šampiňón zeleninou a slaninou, k nemu tzatziki:
Palacinka naslano s bravčovým plecom, zelerom, mrkvou a kelom - zmes som dochutila troškou octa, rímskou rascou a tymianom + smotanový jogurt s pretlačeným cesnakom.
Dobrú chuť - Bon appétit!
Duch miesta, pôvodné remeselné prvky... dnes by to málokto z nás zaplatil, ak by po dlhom pátraní našiel remeselníka, čo to dokáže poctivo vyrobiť. Doba prefabrikátov a skratiek, mnohí už ani nevedia odlíšiť, čo je trvalo hodnotné a čo je spotrebná vec. Pred sto rokmi spotrebná vec prakticky neexistovala, všetko sa ešte vyrábalo aj stavalo tak, aby to vydržalo generáciám, fortieľne.
november 2011 - február 2012
V júnovú sobotu sme stihli navštíviť ešte aj piatu záhradu - kláštornú záhradu pod kláštorom premonštrátiek v Chotěšove. Súčasní majitelia vlastnia túto obrovskú plochu - skoro tridsať tisíc metrov štvorcových - od r. 2008 a postupne zanedbaný pozemok s náletmi čistia, revitalizujú a osádzajú. Prelína sa tu história s ekológiou, obnova je pod dohľadom pamiatkarov.
Kláštor bol zrušený v r. 1872, až do druhej svetovej vojny tu rádové sestry vychovávali dievčatá. Po vojne sa dvadsať rokov na areáli podpisovala čs armáda - utrpeli sochy svätých.
