Genius loci XII

 február - marec 2012

ku koloritu tohto domu a dvora patria mačky, hrdzavo-biely kocúr bol od susedov, tigrovaný prežíval v jeho teritóriu vďaka svojej prispôsobivosti... časom sa z neho stal náš Kocúr

koľko generácií mačiek už žilo počas existencie domu... vnútri je na cementovom poteri odtlačok mačacej labky

Kocúr sa ešte len uisťoval, že mu u nás nič nehrozí, uchmatol si jedlo a bežal s ním na druhú stranu dvora

z tejto fotky už mnohé nie je pravda - strecha, okná, pozemok medzičasom zarástol počínajúcim lesíkom

stačí malá dierka v žľabe

pieskovcové rímsy schované pod strechou sa nám o sedem rokov hodili na zadnú stenu stodoly

pri tomto pohľade by som nebola povedala ani ja, že to bude o pár rokov vyčistené, s dostavaným štítom a pod strechou

a tu takisto nie, ani najodvážnejšia myšlienka sa nedostala až tak ďaleko

ktovie, či by ten, kto to postavil, povedal, že to bude stáť v roku 2012

peknú pamiatku po sebe ten staviteľ zanechal... dnešné betónové múry sa s tým nedajú porovnať 

áno, aj takýto stav sa dá napraviť

Genius loci XI
Genius loci X

Víkend otvorených záhrad VI - Open Gardens Weekend, Part VI

Medzi záhrady a parky patria aj staré cintoríny chránené ako kultúrne pamiatky. V rámci júnového Víkendu otvorených záhrad bol mimoriadne sprístupnený cintorín pri kostole Všetkých svätých v Plzni. Pochovávalo sa tu už od 12. storočia, obete morovej epidémie, aj padlí vojaci z bitiek 18. storočia. Koncom 18. storočia, keď cisár Jozef II zakázal cmitery v mestskej zástavbe, sa toto pohrebisko stalo jedným z dvoch hlavných cintorínov pre plzenských obyvateľov. So začiatkom 20. storočia prišlo uzavretie cintorína a od 60. rokov boli plány o parkovej úprave starého pohrebiska.  Kostol už podstúpil obnovu, aj miesto tesne vedľa prešlo novou záhradnou úpravou. Dosť veľká časť cintorína je s počínajúcim letom zarastená kozonohou, brečtanom, papraďami. Aspoň občasné pokosenie by sa hodilo. V Bratislave máme dva najstaršie cintoríny pravidelne kosené, takže si návštevník môže čítať náhrobkové nápisy a pozostalí môžu hroby svojich predkov uctiť. V Plzni asi z pochovaných pred vyše 120. rokmi už nikto nemá potomkov - aspoň tak zarastený a vlastne celoročne uzavretý cintorín pôsobí. Nehovoriac o postupnej degradácii kamenných náhrobkov. 

tento jednoduchý spôsob spevnenia príjazdu/chodníka sa dá aj dnes využiť najmä vo vidieckom prostredí

opravený kostol a jeho najbližšie okolie s novou výsadbou

väčšina plochy cintorína vyzerá začiatkom leta takto

panoramatický pohľad zo severozápadu 

Keď sa cintorín ponechá desiatky rokov svojmu osudu a napospas prírode, potom jedného dňa príde čas na jeho úpravu/obnovujúci zásah a čím viac ho nechajú zarásť i schátrať, tým menej autentický zostane po revitalizácii. Aspoň na takomto pietnom mieste mi dovoľte povzdych nad cukríkovosťou spústy opravených pamiatok... Aj pri úprave cintorína by mali platiť tri hlavné zásady pamiatkovej starostlivosti: zásada autenticity (napríklad aj v druhovej skladbe rastlín, materiál na dláždenie...), zásada reverzibility (poškodenia náhrobkov nepremyslenými zásahmi, zle zvolenou zeleňou, zanedbaním náletov) a zásada umiernenosti (moderné štrkové záhony, neprirodzené guľovité tvary korún stromov a pod. asi nebudú to pravé orechové na cintorín, ktorý bol uzavretý v roku 1900).

kto to dnes dokáže vykovať či odliať, a za akú cenu? podľa toho by sme mali pristupovať k ochrane remeselno-kultúrneho dedičstva

Júlové jedlá - Food in July

Chladnejší rok predĺžil sezónu špargle. Spravila som z nej omáčku na cestoviny, dochutila som ju troškou cesnaku.

Zo špargle som urobila aj nátierku na domáci chlieb, povarenú špargľu som roztlačila vidličkou a pridala som trošku cesnaku aj tvarohu:

Husacia pečeň opečená na panvici, spolu s cibuľou. K nej šalát z rukoly, najemno nakrájanej kapusty, červenej cibule i špenátu. A špaldovo-pšeničná placka s pšeničným kvasom.

Biela špargľa, kapusta, kel, šampiňóny a cesnak. S kvapkou vínneho octa a domácimi plackami z pšeničného kvasu:

Opečené plátky zemiakov, slanina, kel a červená cibuľa.

Plnený pečený šampiňón zeleninou a slaninou, k nemu tzatziki:

Palacinka naslano s bravčovým plecom, zelerom, mrkvou a kelom - zmes som dochutila troškou octa, rímskou rascou a tymianom + smotanový jogurt s pretlačeným cesnakom.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Genius loci XI

Duch miesta, pôvodné remeselné prvky... dnes by to málokto z nás zaplatil, ak by po dlhom pátraní našiel remeselníka, čo to dokáže poctivo vyrobiť.  Doba prefabrikátov a skratiek, mnohí už ani nevedia odlíšiť, čo je trvalo hodnotné a čo je spotrebná vec. Pred sto rokmi spotrebná vec prakticky neexistovala, všetko sa ešte vyrábalo aj stavalo tak, aby to vydržalo generáciám, fortieľne.
november 2011 - február 2012

múry stodoly majú dvesto rokov, päťdesiat rokov sú bez strechy, vystavené dažďu, mrazu, snehu, vegetácii a stále stoja na svojom mieste - ešte aj takýto stav sa dá vrátiť naporiadok

zima prichádza a my s jedným oknom, vonkajšie krídla podstupujú renovačnú kúru

zasnežených zím sme si tu v nížine veľa neužili, o to čarovnejšie pre nás sú večery, keď sa svetlo odráža od bielej pokrývky

dverné krídlo z chodby sa váľa v záhradnom sklípku, už aspoň dvadsať či tridsať rokov - ešte sa vráti v plnej kráse na svoje pôvodné miesto, aj kľúčik v zámku bude fungovať

podmurovka už potrebovala v minulosti opravy, a potrebuje aj teraz z času na čas doplniť 

hospodárske krídlo s chýbajúcou časťou, stodola tiež desiatky rokov bez strechy - a predsa sa to dá opraviť, netreba všetko zbúrať

kto by to bol v januári 2012 povedal, že o pár rokov budeme mať opravené strechy, dostavanú spadnutú časť klenby a zastrešenú stodolu

dnes sa stavia rýchlo a síce nám to pripadá draho, ale oproti tomu, čo by stál takýto kamenný múr, je to lacno... ani remeslo už nie je, čo bývalo

zimný západ slnka - dve okenné krídla poskytujú dobrú izoláciu od zimy a hluku, navyše sa medzi nimi dajú pestovať rastliny, ktorým sa vo vykúrených bytoch nedarí

dnes sa riešia a nariaďujú "ekologické" postupy a stavby, pritom sa posudzuje iba konečná časť - po postavení; zatiaľ čo výroba jednotlivých materiálov, ich doprava, životnosť a likvidácia po skončení životnosti - na to už nik nehľadí. Tento dom bol postavený z miestnych kameňov, miestnej hliny, všetko doviezli kone či voly. Životnosť niekoľko storočí a žiadne nebezpečné materiály, ktoré potrebujú špeciálnu skládku - mohli by sme ho rozhrnúť do záhrady, zostali by iba sklenené tabuľky (ani vypálené škridle a kované pánty by v záhrade veľa škody nenarobili)...

koncom januára sme si zavesili na miesto novonatreté okenné krídla

keď toto nie je zero-waste, tak potom už neviem čo

na prízemí bývalí majitelia chýbajúce či poškodené okenné krídla "nahradili" kusom polystyrénu a igelitom; my sme to aspoň dočasne zasklili - síce to trvalo niekoľko rokov, ale aj na výrobu riadnych okien už došlo

Genius loci X
Genius loci IX 

Víkend otvorených záhrad V - Open Gardens Weekend, Part V

V júnovú sobotu sme stihli navštíviť ešte aj piatu záhradu - kláštornú záhradu pod kláštorom premonštrátiek v Chotěšove. Súčasní majitelia vlastnia túto obrovskú plochu - skoro tridsať tisíc metrov štvorcových - od r. 2008 a postupne zanedbaný pozemok s náletmi čistia, revitalizujú a osádzajú. Prelína sa tu história s ekológiou, obnova je pod dohľadom pamiatkarov. 
Kláštor bol zrušený v r. 1872, až do druhej svetovej vojny tu rádové sestry vychovávali dievčatá. Po vojne sa dvadsať rokov na areáli podpisovala čs armáda - utrpeli sochy svätých. 

bývalá konventná kláštorná záhrada, v popredí zbytky parenísk

kosatce v záhone lemujúcom príchod

treláž z kmeňov vyrúbaných náletov vznikla začiatkom roka 2015

Majitelia komunitným spôsobom kultivujú zanedbaný pozemok, prečistili ho od náletov a poškodených drevín, obnovili/nechali vytvoriť zničené sochy svätých, vyčistili zarastený a poničený cintorín rádových sestier, upravili okolie sochy Ježiša Krista v severnej časti. 

altánok takisto vyrobený z kmeňov vyrúbaných drevín

záhon s ružami, ukrývali sa v záplave trvaliek

od domu pod kláštorným múrom doľava je studnička a socha Panny Márie Lurdskej, doprava poničené skleníky

Obrovská plocha konventnej záhrady, ktorá kedysi slúžila ako produkčná záhrada pre kláštor a zároveň aj chovateľské zázemie, je dnes rozčlenená na okrasný záhon sprava lemujúci príchod z ul. Klášterní, naľavo sú betónové zbytky parenísk z éry socialistického záhradníctva. Vľavo od parenísk je pasienok. Vpravo od záhona (zdobili ho rôznofarebné kosatce s doplnkovými trvalkami) pozdĺž hlavnej osy je trávnatá plocha, ktorá hostí rôzne svadby, komunitné a vzdelávacie podujatia. Smerom na sever ku kláštoru vzniklo niekoľko terás, oddelené sú záhonmi, stoja na nich altány - jeden je vyrobený z kmeňov odstránených drevín. Takisto je vyrobená aj treláž, ku ktorej prilieha dlhý záhon s ružami, sú bohato doplnené trvalkami. 

za skleníkmi ďalej doprava okolo divých ruží a nad pasienkom smerom k soche Ježiša

a naspäť, okolo studničky cez ovocný sad do kopca až k cintorínu rádových sestier

lipovou alejou k bráne do areálu kláštora a naspäť dolu kopcom cez ovocný sad

Od hlavnej osi doľava ponad pasienky vedie chodník lemovaný poničenými skleníkmi a divými ružami až k soche Ježiša Krista, ku ktorej majitelia v 2018 inštalovali žulové schody na prekonanie výškového rozdielu vo svahu.  

Popred dom a skleník prechádzame do ľavej časti areálu - s obnovenou soškou Panny Márie Lurdskej pri studničke, do kopca cez vyčistený ovocný sad alejou až k cintorínu rádových sestier. 

"vítací záhon" s kosatcami, za ním sú trávnaté plochy s altánmi

oproti kosatcovému záhonu sú produkčné plochy v bývalých pareniskách

Odporúčam si pozrieť fotogalériu, kde je vidno, aké množstvo práce majitelia so známymi a dobrovoľníkmi odviedli pri čistení zanedbaného pozemku. Záhony, ktoré by inde dominovali, na tejto obrovskej ploche tak nevyniknú, ale sú veľmi pekné a určite sa sem oplatí prísť.