Víkend otvorených záhrad VIII - Open Gardens Weekend, Part VIII

To najlepšie nakoniec, z júnového Víkendu otvorených záhrad v Plzenskom kraji sme sa presunuli do Stredočeského kraja, do súkromnej kvetinovej záhrady v Libušíne. Do vskutku anglickej záhrady v ČR. Vybudovanej na mieste bývalej otočky autobusov - s náročnými terénnymi úpravami, ale výsledok je božský. Od vstupných vrát je pekný pohľad ponad zvažujúcu sa záhradu na Prírodný park Džbán. Potom nižšie v záhrade už ani netreba výhľady do okolitej krajiny, výsadba je hustá, zaujímavá a pestrá tak, že celkom pritiahne zrak. Z množstva trvaliek, cibuľovín a doplnkových letničiek vykúkajú vhodne umiestnené stromy a vyššie kríky. Precízne kamenné oporné múriky umožňujú trvalkovú výsadbu aj na svahu. Kde-tu vykúka zo zelene altánok, lavička, hojdačka. Práca s doplnkovým zariadením záhrady je veľmi citlivá, prím hrajú rastliny. 

vstup do záhrady s výhľadom

naľavo od prístupu k domu sú terasy podopreté kamennými múrikmi

medzi hustou výsadbou sa vinú chodníčky

o pivonky v rôznych farbách tu nie je núdza; altánok pod ohradným múrom

záplava trvaliek s cibuľovinami

anglická záhrada v Stredočeskom kraji

Niektoré trvalky bolo možné aj zakúpiť, i drobnú keramiku. So znalou majiteľkou záhrady pani Fenclovou bola v záhrade i záhradná a krajinná dizajnérka pani Zahrádková, takže návšteva tejto prekrásnej záhrady bola i dosť poučná, pokiaľ mali návštevníci záujem o rozhovor.

panoramatický pohľad na terasy s trvalkami a drevianmi

oáza a raj i pre opeľovače 

pestrá podrastová džungľa

Augustové a septembrové jedlá - Food in August & September

Grilovaný tuniak - len rýchlo, aby sa nevysušil, k nemu maslo a tapenáda z olív, šalotky, vínneho a balzamikového octa, s čerstvo podrveným farebným korením:

Na troške masti opražené natenko nakrájané zemiaky z našej úrody, potom som ešte rýchlo opražila cibuľu a paradajky.

Kurací vývar z opečenej kostry trochu na vietnamský spôsob, s badiánom, feniklom, kapiou, mätou a čerstvým koriandrom:

"Francúzske" zemiaky doplnené o našu úrodu - s plátkami patizóna aj baklažánu, ešte aj so šampiňónmi.

Šťavnatá bábovka z 80% čokolády s čiernym pivom a nakrájanými hrozienkami:

Bruschetta s opečenými plátkami paradajok a bazalkou.

Tekvicový cheesecake - tekvicu som nakrájanú podusila na troche masla, rozmixovala, okorenila voňavým korením (klinčeky, škorica, kardamóm, badián, nové korenie) a zamiešala s tvarohom. Korpus je z rozdrvených sušienok Sedita Club - obyčajných maslových a karamelových. Piekla som chvíľu, neboli v tom ani vajíčka. 

Okrem toho som spracovala 20-litrové vedro plné hrozna od našich z chalupy. Naložila som dve dávky likéru, uvarila dva litre sirupu a zbytok padol na lekvár. To tmavé hrozno dozrieva až na jeseň, ale je výborné.

Na chalupe s našimi opäť po roku, toľko sme ich nevideli, som si užívala opečené bedle, hubovú praženicu, pavlovu... 

Dobrú chuť - Bon appétit!

Víkend otvorených záhrad VII - Open Gardens Weekend, Part VII

V druhú júnovú nedeľu sme navštívili poslednú záhradu v Plzenskom kraji - pri mestečku Úterý Kvitnúcu záhradu manželov Svobodových vo Vidžíne.  V čase tesne po obede sme mali príjemnú prehliadku s manželmi, s pani Svobodovou sme prebrali rastliny a štúdium na škole v Mělníku. Záhrada je plná vyšších stromov, medzi nimi sú okrasné kríky a podrast vysadený z trvaliek. Spústy trvaliek. Záhrada tak pôsobí priam impresionisticky. Plocha záhrady je slušná, súkromie je zaistené dostatočne. A vedľa je ešte ďalšia veľká časť so zeleninou a sadbou na predaj i realizácie záhrad. 

miestami je v záhrade vidno, že je v nadmorskej výške 655 m

mačky majú v pokojnom prostredí pohodičku

tieňomilná podsadba spústou trvaliek

pakost hnedočervený som si od pani Růženy kúpila v troch odtieňoch

trvalkové more

ešte aj trávnik vedľa trvalkových ostrovov je ponechaný ako lúčny porast

záhon plnokvetých odrôd

na slnku trvalky, v tieni stromov závesná hojdacia sieť: raj

svah k pastvine a produkčnej záhrade je pekne vysadený

veľká plocha zeleninovej a zásobnej sadbovej záhrady

Genius loci XII

 február - marec 2012

ku koloritu tohto domu a dvora patria mačky, hrdzavo-biely kocúr bol od susedov, tigrovaný prežíval v jeho teritóriu vďaka svojej prispôsobivosti... časom sa z neho stal náš Kocúr

koľko generácií mačiek už žilo počas existencie domu... vnútri je na cementovom poteri odtlačok mačacej labky

Kocúr sa ešte len uisťoval, že mu u nás nič nehrozí, uchmatol si jedlo a bežal s ním na druhú stranu dvora

z tejto fotky už mnohé nie je pravda - strecha, okná, pozemok medzičasom zarástol počínajúcim lesíkom

stačí malá dierka v žľabe

pieskovcové rímsy schované pod strechou sa nám o sedem rokov hodili na zadnú stenu stodoly

pri tomto pohľade by som nebola povedala ani ja, že to bude o pár rokov vyčistené, s dostavaným štítom a pod strechou

a tu takisto nie, ani najodvážnejšia myšlienka sa nedostala až tak ďaleko

ktovie, či by ten, kto to postavil, povedal, že to bude stáť v roku 2012

peknú pamiatku po sebe ten staviteľ zanechal... dnešné betónové múry sa s tým nedajú porovnať 

áno, aj takýto stav sa dá napraviť

Genius loci XI
Genius loci X

Víkend otvorených záhrad VI - Open Gardens Weekend, Part VI

Medzi záhrady a parky patria aj staré cintoríny chránené ako kultúrne pamiatky. V rámci júnového Víkendu otvorených záhrad bol mimoriadne sprístupnený cintorín pri kostole Všetkých svätých v Plzni. Pochovávalo sa tu už od 12. storočia, obete morovej epidémie, aj padlí vojaci z bitiek 18. storočia. Koncom 18. storočia, keď cisár Jozef II zakázal cmitery v mestskej zástavbe, sa toto pohrebisko stalo jedným z dvoch hlavných cintorínov pre plzenských obyvateľov. So začiatkom 20. storočia prišlo uzavretie cintorína a od 60. rokov boli plány o parkovej úprave starého pohrebiska.  Kostol už podstúpil obnovu, aj miesto tesne vedľa prešlo novou záhradnou úpravou. Dosť veľká časť cintorína je s počínajúcim letom zarastená kozonohou, brečtanom, papraďami. Aspoň občasné pokosenie by sa hodilo. V Bratislave máme dva najstaršie cintoríny pravidelne kosené, takže si návštevník môže čítať náhrobkové nápisy a pozostalí môžu hroby svojich predkov uctiť. V Plzni asi z pochovaných pred vyše 120. rokmi už nikto nemá potomkov - aspoň tak zarastený a vlastne celoročne uzavretý cintorín pôsobí. Nehovoriac o postupnej degradácii kamenných náhrobkov. 

tento jednoduchý spôsob spevnenia príjazdu/chodníka sa dá aj dnes využiť najmä vo vidieckom prostredí

opravený kostol a jeho najbližšie okolie s novou výsadbou

väčšina plochy cintorína vyzerá začiatkom leta takto

panoramatický pohľad zo severozápadu 

Keď sa cintorín ponechá desiatky rokov svojmu osudu a napospas prírode, potom jedného dňa príde čas na jeho úpravu/obnovujúci zásah a čím viac ho nechajú zarásť i schátrať, tým menej autentický zostane po revitalizácii. Aspoň na takomto pietnom mieste mi dovoľte povzdych nad cukríkovosťou spústy opravených pamiatok... Aj pri úprave cintorína by mali platiť tri hlavné zásady pamiatkovej starostlivosti: zásada autenticity (napríklad aj v druhovej skladbe rastlín, materiál na dláždenie...), zásada reverzibility (poškodenia náhrobkov nepremyslenými zásahmi, zle zvolenou zeleňou, zanedbaním náletov) a zásada umiernenosti (moderné štrkové záhony, neprirodzené guľovité tvary korún stromov a pod. asi nebudú to pravé orechové na cintorín, ktorý bol uzavretý v roku 1900).

kto to dnes dokáže vykovať či odliať, a za akú cenu? podľa toho by sme mali pristupovať k ochrane remeselno-kultúrneho dedičstva