Mám obrovskú radosť, lebo žiadosť o zmenu na jednoodborové štúdium mi schválili. Dôvodom bol prekrývajúci sa rozvrh už od prvého ročníka a sanskrt s niečím ďalším sa fakt nedá takto stíhať, je to peklo. No fajn, už sa môžem zaoberať len rumunčinou a nemusím sa stresovať zo šialených zápočtov - 300 viet naspamäť a podobne...
Polovica tohto mesiaca je dobre studená, 15. prvýkrát poletoval sneh - u nás, 188 m n.m. A nám opäť blbne kotol, zasa si búcha a sám od seba sa vypína. Plynár k nám chodí ako na klavír, čistí sviečky, hrá sa s ich pripojením k horákom až ich nakoniec vymenil. M. videl inferno - bol dolu pri kotli, keď sa pustil plyn a iskra preskočila neskôr. Okolo kotla bol obrovský záblesk. Plynár nás ukľudnil, že je tam desaťsekundová poistka - keď dovtedy nepreskočí iskra, plyn sa vypne.
Plela som okolo špirály, už sa tam zasa začala rozrastať kozia noha a vybrala som odtiaľ mätu - bola to mäta klasnatá (nie je taká voňavá, ako pieporná), zasadila som ju vedľa a do špirály som zasadila mätu piepornú z Alberta, hádam prežije zimu... Už raší harmanček, ktorý som vysiala okolo špirály - aby spevnil kopček, aby bránil burine prerastať do špirály a aby sme mali ďalšiu liečivku.
Už sa zabávame hrabaním popadaného lístia v záhrade. Pustila som sa do úpravy okolia pivónií - zle sa okolo nich kosí, lebo sú zarastené trávou a burinou. Vyšklbala som to a potom som do hĺbky vyplela kruh - pod zemou je neuveriteľne hustá spleť koreňov. Aby sa to hneď zasa nerozrástlo, do vypletého kruhu som zo záhonov presadila malé nechtíky a aksamietnice.
Poslednú októbrovú nedeľu sme si na obed robili suši. Jedli sme to už zo tri-štyri razy vo fastfoodovej reštaurácii. Má to prapodivnú chuť, neviem to k ničomu prirovnať. Nie, že by to bola extra delikatesa, ale ani sme to neschovávali pod stôl a do vázičiek - ako Mr. Bean tatarák. Kúpili sme si špeciálnu ryžu, morské riasy a štipľavú chrenovú pastu wasabi. Plnili sme to údeným lososom, tyčinkami surimi, pásikmi avokáda a uhorky. Na prvý pokus sa nám to celkom dobre podarilo.
Plela som okolo špirály, už sa tam zasa začala rozrastať kozia noha a vybrala som odtiaľ mätu - bola to mäta klasnatá (nie je taká voňavá, ako pieporná), zasadila som ju vedľa a do špirály som zasadila mätu piepornú z Alberta, hádam prežije zimu... Už raší harmanček, ktorý som vysiala okolo špirály - aby spevnil kopček, aby bránil burine prerastať do špirály a aby sme mali ďalšiu liečivku.
Už sa zabávame hrabaním popadaného lístia v záhrade. Pustila som sa do úpravy okolia pivónií - zle sa okolo nich kosí, lebo sú zarastené trávou a burinou. Vyšklbala som to a potom som do hĺbky vyplela kruh - pod zemou je neuveriteľne hustá spleť koreňov. Aby sa to hneď zasa nerozrástlo, do vypletého kruhu som zo záhonov presadila malé nechtíky a aksamietnice.Hospodár vybral z kompostéra kompost a podložil ho klinkerovými tehlami, aby drevo nestálo na zemi a tak rýchlo nehnilo. Aspoň sme tiež poriadne prehodili kompost.
Poslednú októbrovú nedeľu sme si na obed robili suši. Jedli sme to už zo tri-štyri razy vo fastfoodovej reštaurácii. Má to prapodivnú chuť, neviem to k ničomu prirovnať. Nie, že by to bola extra delikatesa, ale ani sme to neschovávali pod stôl a do vázičiek - ako Mr. Bean tatarák. Kúpili sme si špeciálnu ryžu, morské riasy a štipľavú chrenovú pastu wasabi. Plnili sme to údeným lososom, tyčinkami surimi, pásikmi avokáda a uhorky. Na prvý pokus sa nám to celkom dobre podarilo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára