Materiálu na skúmanie máme habadej - blogy našské aj zahraničné, časopisy, servery s fotkami (mimibazar, modrastrecha...), programy v televízii a hlavne otvorené oči pri cestovaní a prechádzkach mestami aj dedinami. Môžme celkom rýchlo charakterizovať severský štýl, francúzsky, anglický... Ale čo ten náš? Otázkou je, či vôbec nejaký vlastný štýl máme, badáte v miestnej výstavbe a výsadbách nejaké charakteristické a tradičné črty? Zdá sa mi, že našinci veľmi radi odkukávajú všelikde, ale čo s japonskými záhradami, prísnym nemeckým trávnikom, severskými bielymi interiérmi tu v našich končinách? Máme hľadať naše tradičné bylinkové, trvalkové záhrady so zeleninovými záhonmi a ovocnými sadmi alebo vinice snáď v Japonsku? Nebuďte smiešni, prečo by to Japonci robili, dodržiavajú svoje tradície.
Listujem našimi časopismi o bývaní - drvivá väčšina sú chladné naleštené interiéry, ktoré majú byť luxusné, ale už na pohľad v nich chýba život, stopy obyvateľov s ich koníčkami... Všimli ste si, že z ukážkových interiérov vymizli knižnice, že v premenách dizajnéri nakúpia drahé doplnky, všetko sa deje bez spätnej väzby, žiadna komunikácia so zákazníkom-zadávateľom a potom z toho vychádzajú unifikované neosobné interiéry aj záhrady. Či vlastne parky, ťažko to nazvať záhradami.
Potom zasa na blogoch a na serveroch s fotkami interiérov vidíme aj vidiecky štýl, romantický - ale často vzniká jedným-dvoma typmi nábytku a doplnkov, pretože u nás ťažko zohnať dačo iné. Výnimky tvoria starožitné a opravené kúsky. Skúšali ste vybrať do takéhoto interiéru vodovodné batérie, lampy, obklady? Nehovoriac o spotrebičoch, radiátoroch, ventiloch a vypínačoch, chuťovkách, ktoré majú do detailu vyšperkovať byt/dom. Pritom na zahraničných stránkach je spústa rôznych firiem, ktoré tieto veci vyrábajú. My si interiéry ozdobujeme lacnými masovými dekoráciami dovezenými cez pol sveta z Číny. Alebo šitými bábkami, ktoré vymyslela Nórka. Hitom sú všelijaké anglické a francúzske nápisy, pritom v našich domovoch nemajú žiadne opodstatnenie a v interiéroch, ktoré sa tvária tradične, nemajú čo hľadať. Aké sú naše tradičné vzory, farby, tkaniny?
Nedivím sa, že ľudia svoje príbytky "krášlia" plastovými oknami s nalepenými mriežkami, otvorenými celým krídlom na vetračku, múrmi z presných tvrárnicových blokov, strechami v rôznych bordových, tmavohnedých a čiernych farbách s lesklou glazúrou a pôvodné prvky, ktoré tvoria práve ten náš klasický štýl vyhadzujú ako staré krámy. Povedomie o tradíciách, klasike a adekvátnosti nemajú odkiaľ mať. Z časopisov, relácií aj od architektov vychádza unifikovaný typ, bez rozdielu, či ide o dvestoročnú drevenicu, sedliacku usadlosť, prvorepublikovú mestskú vilu, kocku z osemdesiatych rokov alebo modernú novostavbu. Okolo vysadiť tuje, ihličnany a dovidenia. Musím uznať, že napríklad vo Flóre na zahradě už znova začínajú upozorňovať na kvitnúce rastliny a objavujú aj ekozáhrady s prirodzenými zmiešanými záhonmi. Ale koľko rokov predtým do nás hustili tie strohé a jednotvárne výsadby? Kto z autorov rozlišoval mestské záhrady a vidiecke, či podhorské? Ale o domácich zvieratách a hospodárstvach u nás stále ani chýru, ani slychu.
Z času na čas sa aj v časopisoch objaví stará kamenná usadlosť s tradičným dreveným nábytkom, záhradou s urastenými starými stromami, množstvom kvitnúcich rastlín... A buďte si istí, že je to prebratý článok o Angličanoch alebo Francúzoch... Z našich končín je to naozaj rarita.
Listujem zahraničným časopismi, niektoré sa dajú zohnať aj u nás, iné len objednať cez internet, či ich prinesú rodinní príslušníci z cudziny. Prečo sa v anglických časopisoch o záhradách venujú kvitnúcim rastlinám, zelenine, bylinkám, skleníkom aj domácim zvieratám, prečo sú tam reklamy na miestne firmy, ktoré vyrábajú tradičné výrobky a stavby? Vo Flóre na zahradě sú reklamy na plastové tvárnice, ploty a dokonca aj na umelohmotné trávniky a napodobeniny živých plotov!
Prečo vo francúzskych a anglických interiéroch stoja staré kusy nábytku ako najväčšie a najcennejšie ozdoby, prečo sa u nich cení tradícia a rodinné dedičstvo opatrované z pokolenia na pokolenie a my sa tu vychvaľujeme masovo dostupným nábytkom z drevotriesky? Okrem klasických interiérov vidím aj moderné, ale vyzerajú dáko inak, než tie naše. Čosi je inak. Priestory sú tradičné, drevené okná, oblúkové výklenky, staré opravené drevené podlahy, koberce... Žiadne plasťáky, sádrokartóny, laminátové podlahy.
Pri čítaní si všimnite, kto je autorom článku a fotografií. Koľko z nich je autentická reportáž a koľko je prebraté z cudziny. Napríklad časopis Naše krásná zahrada je takmer komplet len preklad z nemčiny. Aj Bydlení, kde sa objavujú aj vidiecke interiéry, má obálky a množstvo reportáží prebraté zo zahraničia. U nás nie je o čom písať? Čo tak o tom, prečo nepreberáme model (zachovávať a ctiť tradíciu, vytvoriť našu klasiku) ale rovno bez premýšľania konkrétne kusy, farby, nápisy, celé interiéry?
Na kochanie a premýšľanie pridám zopár odkazov zo zahraničia, všetko je nádhera, ale ruku na srdce, je nám to do slova a do písmena vlastné? Inspirare znamená vdýchnuť, nie okopírovať. Snáď čoskoro nájdeme stránky aj našich šikovných remeselníkov, ktorí majú fantáziu a vychádzajú z miestnych tradícií...
Listujem našimi časopismi o bývaní - drvivá väčšina sú chladné naleštené interiéry, ktoré majú byť luxusné, ale už na pohľad v nich chýba život, stopy obyvateľov s ich koníčkami... Všimli ste si, že z ukážkových interiérov vymizli knižnice, že v premenách dizajnéri nakúpia drahé doplnky, všetko sa deje bez spätnej väzby, žiadna komunikácia so zákazníkom-zadávateľom a potom z toho vychádzajú unifikované neosobné interiéry aj záhrady. Či vlastne parky, ťažko to nazvať záhradami.Potom zasa na blogoch a na serveroch s fotkami interiérov vidíme aj vidiecky štýl, romantický - ale často vzniká jedným-dvoma typmi nábytku a doplnkov, pretože u nás ťažko zohnať dačo iné. Výnimky tvoria starožitné a opravené kúsky. Skúšali ste vybrať do takéhoto interiéru vodovodné batérie, lampy, obklady? Nehovoriac o spotrebičoch, radiátoroch, ventiloch a vypínačoch, chuťovkách, ktoré majú do detailu vyšperkovať byt/dom. Pritom na zahraničných stránkach je spústa rôznych firiem, ktoré tieto veci vyrábajú. My si interiéry ozdobujeme lacnými masovými dekoráciami dovezenými cez pol sveta z Číny. Alebo šitými bábkami, ktoré vymyslela Nórka. Hitom sú všelijaké anglické a francúzske nápisy, pritom v našich domovoch nemajú žiadne opodstatnenie a v interiéroch, ktoré sa tvária tradične, nemajú čo hľadať. Aké sú naše tradičné vzory, farby, tkaniny?
Nedivím sa, že ľudia svoje príbytky "krášlia" plastovými oknami s nalepenými mriežkami, otvorenými celým krídlom na vetračku, múrmi z presných tvrárnicových blokov, strechami v rôznych bordových, tmavohnedých a čiernych farbách s lesklou glazúrou a pôvodné prvky, ktoré tvoria práve ten náš klasický štýl vyhadzujú ako staré krámy. Povedomie o tradíciách, klasike a adekvátnosti nemajú odkiaľ mať. Z časopisov, relácií aj od architektov vychádza unifikovaný typ, bez rozdielu, či ide o dvestoročnú drevenicu, sedliacku usadlosť, prvorepublikovú mestskú vilu, kocku z osemdesiatych rokov alebo modernú novostavbu. Okolo vysadiť tuje, ihličnany a dovidenia. Musím uznať, že napríklad vo Flóre na zahradě už znova začínajú upozorňovať na kvitnúce rastliny a objavujú aj ekozáhrady s prirodzenými zmiešanými záhonmi. Ale koľko rokov predtým do nás hustili tie strohé a jednotvárne výsadby? Kto z autorov rozlišoval mestské záhrady a vidiecke, či podhorské? Ale o domácich zvieratách a hospodárstvach u nás stále ani chýru, ani slychu.
Z času na čas sa aj v časopisoch objaví stará kamenná usadlosť s tradičným dreveným nábytkom, záhradou s urastenými starými stromami, množstvom kvitnúcich rastlín... A buďte si istí, že je to prebratý článok o Angličanoch alebo Francúzoch... Z našich končín je to naozaj rarita.Listujem zahraničným časopismi, niektoré sa dajú zohnať aj u nás, iné len objednať cez internet, či ich prinesú rodinní príslušníci z cudziny. Prečo sa v anglických časopisoch o záhradách venujú kvitnúcim rastlinám, zelenine, bylinkám, skleníkom aj domácim zvieratám, prečo sú tam reklamy na miestne firmy, ktoré vyrábajú tradičné výrobky a stavby? Vo Flóre na zahradě sú reklamy na plastové tvárnice, ploty a dokonca aj na umelohmotné trávniky a napodobeniny živých plotov!
Prečo vo francúzskych a anglických interiéroch stoja staré kusy nábytku ako najväčšie a najcennejšie ozdoby, prečo sa u nich cení tradícia a rodinné dedičstvo opatrované z pokolenia na pokolenie a my sa tu vychvaľujeme masovo dostupným nábytkom z drevotriesky? Okrem klasických interiérov vidím aj moderné, ale vyzerajú dáko inak, než tie naše. Čosi je inak. Priestory sú tradičné, drevené okná, oblúkové výklenky, staré opravené drevené podlahy, koberce... Žiadne plasťáky, sádrokartóny, laminátové podlahy.
Pri čítaní si všimnite, kto je autorom článku a fotografií. Koľko z nich je autentická reportáž a koľko je prebraté z cudziny. Napríklad časopis Naše krásná zahrada je takmer komplet len preklad z nemčiny. Aj Bydlení, kde sa objavujú aj vidiecke interiéry, má obálky a množstvo reportáží prebraté zo zahraničia. U nás nie je o čom písať? Čo tak o tom, prečo nepreberáme model (zachovávať a ctiť tradíciu, vytvoriť našu klasiku) ale rovno bez premýšľania konkrétne kusy, farby, nápisy, celé interiéry?Na kochanie a premýšľanie pridám zopár odkazov zo zahraničia, všetko je nádhera, ale ruku na srdce, je nám to do slova a do písmena vlastné? Inspirare znamená vdýchnuť, nie okopírovať. Snáď čoskoro nájdeme stránky aj našich šikovných remeselníkov, ktorí majú fantáziu a vychádzajú z miestnych tradícií...
7 komentárov:
L, pekne si to napísala. Možno to bude v tom, že u nás je uponáhľaná doba (domáce panie zarábajú a nemajú čas sa venovať skrášľovaniu domácností a pestovaniu kvetiniek), málo domácich majstrov, ktorí sú schopní a ochotní pomôcť pri obnove starých vecí a v nemalej miere na tom má svoj podiel aj slabá kúpyschopnosť našincov. No a aj náš vkus sa formuje tými zahraničnými časopismi. V Línii býva vždy návšteva niektorej domácnosti, kde sa podarilo krásne zariadiť interiér alebo upraviť exteriér. Tie články mám veľmi rada. Snáď sa to časom predsa len zlepší a naše domácnosti a záhrady budú zas krásne typicky slovenské alebo české. EK
Ahoj Luci,
přesně jsi vyjádřila, co si myslím..Je nás pár "magorů" co zachraňují co se dá, jsem moc ráda, že mám takové lidi za přátele a že se najdou i mezi blogery. ;-)
Držím palce s domem i studiem.
Věrka
PS: Nejpovedenější časopis je nejspíš Chatař a chalupář.
Lucie,
velmi dobre napsany clanek, ale mam pocit, ze je to vzdycky tak, ze se lide radi "koukaji pres plot". Ziji v CH a vidim ty ceske domacnosti trosku jinak. Obdivuji vsechny ty rodiny, co maji tri-pokojove byty a vejdou se a jeste to vypada pekne. A to urcite v nejakych zahranicnich casopisech nenajdeme. Kazda zeme ma sve a inspirace je dobra uz jenom proto ze rozsiruje obzory. Hezky vecer.
Vitajte, milé čitateľky, som rada, že sa rozprúdila diskusia. Samozrejme, že aj tie nové interiéry a rekonštruované vyzerajú pekne, to nemôžem poprieť, len nie vždy a všade zapadnú a hodia sa. Zdôrazňujem, že všetko treba posudzovať v kontexte.
Určite v tom hrajú úlohu aj desaťročia jednotného a narysovaného vkusu, len škoda, že po toľkých rokoch sme si stále nenašli to svoje, zabudli sme na ľudové motívy aj na prvorepublikové. A že tu bolo niekoľko významných architektov. Remeselníci dnes nakupujú v hobbymarketoch, pracujú s polotovarmi... Máloktorý dielu pridá zvláštnu hodnotu - jedine ak ušetrený čas.
Inšpiračných fotografií mám uložených spústu, ale tak ako sa sem do našej kotliny nehodí grécky vybielený domček s modrými okenicami, rovnako mimo je aj tá japonská záhrada... Horšie je, že aj keď niekto chce zachovať alebo obnoviť pôvodné prvky, nemá z čoho vychádzať... Prečo máme takú nedôveru v pôvodné materiály, keď vidíme, že modernizácia zo 70. a 80. rokov stála za starú belu a dnes už neobstojí, ba väčšinou sú to škodlivé materiály? Určite sú plastové okná a polystyrén na fasáde pre chalúpky to pravé? Uvidíme... Krásne dni a vďaka za postrehy! L
Vidím to tak, že dlouhý čas nebylo k dostání nic, a teď, když je všechno, tak lidi nevěděj coby :(
Zrovna nedávno jsem zamáčkla slzu, když jsem viděla starý krásný stylový dům mršit plasťákama v úplně jiným rozměru, než byly původní okna.
Lussiko,děkuji za pěknou úvahu.Já se přidám s myšlenkou mně vlastní, že lidé přestávají používat vlastní ruce a srdce.Nevnímají spojitost mezi krajinou a svým domem,svou zahradou...je přece tak pohodlné jít a koupit,nevynaložit nic víc a nic míň než je čas a peníze.To je i naše neustálá výmluva.Nechali jsme se do toho vtáhnout,ovlivnit.A tak jsme dovolili, aby se ze zahrad,stavění,zařizování interiérů, stal neuvěřitelný průmysl a obchod.Mašina na peníze...bez citu nutící nás, abychom byli dokonalí,naše domy byly dokonalé, naše zahrady byly dokonalé... beze stop.
Bohužel,vnímám to už i na našich blozích...tu unifikaci, inspiračních zdrojů atd. a jejich úspěšnost měřenou v ohlasech. Nehledáme , ale jen spotřebováváme :o) S láskou Mokopa
Joli, to je práve paradox, že je spústa možností a ľudia aj tak kopírujú a nakupujú to isté...
Moni, už sa dlhšie divím a premýšľam, čím to je, že spústa žien všetko zrazu natiera na bielo, chlieb si ukladajú do chlebníka, na ktorý si napísali Bread...
Mne sa tiež mnoho interiérov páči, ale nemusím mať všetko doma. Možno je aj výhoda, že máme pred sebou náročné projekty a tak sa brzdíme, mám čas si všetko premyslieť, zhodnotiť a uvážiť a zatiaľ ten ošiaľ prejde :-)))
Asi unikát vo výchove k architektonickému citu je rubrika "Viděli jsme cestou" v Chatárovi Chalupárovi a trochu aj Aleš Student v Bydlení je hra. Škoda, že takých nie je viac aj v iných časopisoch a reláciách.
Vďaka za názory! L
Zverejnenie komentára