Pozrime sa ešte na zábery z výjazdu na horský priesmyk Stelvio smerom z Bormia. Vybrali sme sa tam na druhý deň - keďže sa nám predtým vybila batéria vo foťáku a vymeniť kúpené tričko. Opäť bol krásny slnečný deň, teplo, skvelá viditeľnosť. Čakalo nás tisícpäťstotridsaťpäť metrov prevýšenia a štyridsať serpentín. Našťastie sme išli bez bočných kufrov, na zadnom mám opierku, toho sa nevzdám ani na krátky výlet :-).
Čiary na vnútornej strane serepntín namaľované do špica, hlboký kaňon Braulia pod nami, hore blankytná obloha, vzrušenie z výšky... Pred jedným krátkym úzkym tunelom sme čakali na menší autobus, ani motorkári sa popri ňom nezmestili. Zrazu sa otvorí pohľad na zelenú stenu, ktorú križuje stužka - cesta, vedľa pení vodopád rieky Braulio. Za vrcholom zelenej steny sme vo výške 2400 metrov, vôkol rastie iba tráva, za riečkou sa pasú kravy.
V serpentíne vo výške 2488 metrov je odbočka na priesmyk Umbrail a švajčiarska hranica. Pokračujeme ďalej okolo horskej chaty s tyrkysovými okenicami až na vrchol priesmyku. Opäť na parkovisku jedna motorka vedľa druhej, ľudia kupujú v stánkoch suveníry, cyklisti oddychujú a turisti sa vydávajú hore na Dreisprachenspitze, odkiaľ majú krásny výhľad, alebo poza hotel Stilfserjoch k lanovke, ktorá ich vyvezie na ľadovec do výšky 3450 metrov. Tam putujú aj lyžiari.
My sme sa prešli za chatu menom Tibet, kde majú v oknách červené muškáty aj v takejto výške - 2770 metrov. Asi ich každú noc schovávajú, ktovie. Odtiaľ máme ako na dlani priesmyk, Dreisprachenspitze s vežičkovou chatou, kde je múzeum, napravo odtiaľ hnedé vrchy Alpe di Gloren a pod nimi pokrútenú cestu do Trafoiského údolia, ktorú sme si včera prešli a pretrpeli :-) Úplne vzadu vykúkajú vrcholy Gruppo di Lasa a za reštauráciou Tibet ľadovce Gruppo dell´ Ortles.
Kocháme sa výhľadom do diaľav, srdcia nám trochu rýchlejšie búchajú, opatrne pristupujeme na kraj zrázu a sledujeme premávku na vlásenkových serpentínach. Medzi skalami kvitnú drobné žlté alpské maky, minimargarétky a rôzne iné skalničky. Aj v tejto výške ich opeľuje hmyz. Hľadíme na ľadovce Madaccio, Corno del Naso, smerom k takmer štvortisícovému Ortleru, podľa ktorého sa volá táto časť Álp.
Sledujeme, ako si poradia v ostrej úzkej serpentíne dodávka s Octaviou kombi, samozrejme vodič Octavie musí cúvnuť do strmého kopca, aby sa vymotali.
Pomaly schádzame naspäť k motorke, aby sme sa vrátili do Bormia.
2 komentáre:
Niektoré fotky až naháňajú strach.... Ale zážitok to musel byť ohromný.
Ja som strach veru mala, aj M., obaja nemáme práve najlepší pocit vo výškach a na okrajoch strmých zrázov. Ale výhľady sú tam nádherné, ak sa počasie vydarí. V tom sme mali šťastie. L
Zverejnenie komentára