Brána - Front Gate

V druhej polovici septembra dozrel čas na opravu omietky aj strešnej krytiny na bráne. Sme v mestskej pamiatkovej zóne, takže prvým krokom bola žiadosť o záväzné stanovisko od pamiatkového úradu, samozrejme s návrhom riešenia - hladká vápenná omietka s nanajvýš piatimi percentami cementu (murivo je prevažne z pieskovca) a opäť klasické pálené bobrovky so segmentovým rezom, hrebenáče kladené do malty. Tomuto nášmu návrhu pamiatkari nemali čo vytknúť :-)

M. je pracovne vyťažený, takže sme túto akciu zverili miestnej firme, ktorá nám na jar 2009 robila kúpeľňu, záchod a rozvody, na jeseň 2011 kanalizačnú prípojku.

19.9. pred:

Dva dni zabralo otĺkanie starej omietky s cementovým nástrekom. Na niektorých miestach bola opadnutá, ale inde zasa prekvapivo dobre držala. Nad klenbou sú pretiahnuté dve tiahla, ich zámky sa objavili na boku po odstránení omietky.
Potom prišiel na rad kamenný prah, ktorý tam bol až do kopania kanalizačnej prípojky. Od jesene 2011 sme mali iba jeden pás kameňov. Chlapíkovi to trvalo pol dňa, dláždil iba do zeme, aj škáry vysypal zeminou.

Nasledujúci víkend dvaja chlapi miešali vápenno-cementovú omietku a nahadzovali. Vynechali klenbový oblúk, ten si počkal na ďalšieho remeselníka, na ktorého vyšla táto neobľúbená činnosť. Musel opraviť aj sokel z vonkajšej strany.
Na časti priľahlého kamenného múra spravili aj betónovú korunu, aby doň nezatekalo a nezrútil sa. Potom by to bola už iná káva - poskladať taký múr je veľmi drahé a zložité. Popínavú hortenziu spod päty brány sme presunuli zatiaľ inam, orlíčky asi padli za vlasť, musím si vypestovať nové. Divý vinič možno po čase opäť vyraší. Gazda bude mať o zábavu postarané - mal by vybrať uvoľnenú maltu zo škár a celý múr opäť zaškárovať, aby tam nevyrastala burina a nezatekalo.

V ďalších dňoch remeselníci dokončili omietku a pokladali bobrovky. Aj keď sú to len dva dvojrady na každej strane, išlo to zdĺhavo, lebo škridle nevešali na late, ale museli im prispôsobiť maltovú stielku, na krajoch prirezávať... Príjemnejšie na pohľad by boli staré škridle, ale boli už porozpadávané a tých pár obstojných tam nechceli dávať, pretože majú iný rozmer.

Potom už zatreli hrebenáče maltou a nasledovalo štukovanie. Predávaný vápenno-cementový štuk (KZS) mal 9% cementu, čo bolo vylúčené. Zohnali sme vápennú vonkajšu stierku na gletovanie - skratka FKG, s ktorou samozrejme nemali skúsenosti a patrične to aj komentovali. Pritom naše požiadavky neboli nič extra, chceli sme, aby omietka kopírovala murivo, nemuseli sa až tak trápiť s vyrovnávaním. Ibaže dnes už sú majstri zvyknutí na presné tvárnice a zarovnávanie do pravých uhlov a robiť po starom je rozvláčne... Podľa nás tá štukovacia stierka vyzerala dobre, majstrom sa stále nepozdávala, že vraj nie je dosť priľnavá. Po prebrúsení to bolo skoro úplne hladké. Z prednej strany sa rozhodli namiešať vnútorný vápenný štuk (FS) s vápenno-cementovým, aby bol obsah cementu podľa zadania. S tým sa im pracovalo lepšie.

Napokon ešte chlapík vyškriabal miesto na novonatretú pôvodnú tabuľku s číslom, aby bola v líci  a posledným úkonom bolo ukončenie hornej rímsy. Murivo bolo vyskladané tak, že mohli spraviť dve úrovne, chceli si to asi uľahčiť, takže omietli len ten prvý odskok a druhý zapatlali omietkou a zahladili doguľata. Ibaže takto zostala rímsa neukončená, teda sa museli ešte mordovať so štukovou stierkou, ktorú však možno naniesť iba v hrúbke do dvoch milimetrov. Dúfam, že to bude držať. Hneď to má iný výraz!
Rohy sú zaoblené, mäkké, ako sa to robievalo kedysi. Ešte by sme mali vyriešiť drenáž, keďže tam nie je žľab ani odkvap, aby voda so zemou neodstrekovala naspäť na murivo a vráta. Zatiaľ sme dolu provizórne naukladali staré škridle. 

16.10. hotovo:

Keď vyzrie omietka, môžme natierať. Snáď vydrží takéto počasie, farba je totiž vápenná a malo by byť aspoň osem stupňov a bez dažďa.