Voilà, Paris!

Narýchlo sa nám prihodilo, že sme strávili zopár dní v Paríži - pracovno-predĺženovíkendovo-svadobná cesta (po sedem a trištvrte roku od svadby :-)), počasie príliš neprialo, ale i tak sme si plnými dúškami užívali atmosféru starého kráľovského veľkomesta.
Paríž musí učarovať každému, či sa zaujíma o architektúru, umenie, techniku, prírodu, históriu, modernu, nákupy, módu, gastronómiu, jazyky; či rád objavuje nové miesta vlakom, autobusom, loďou, na motorke, na bicykli alebo sa vyžíva v dlhých prechádzkach. Mesto je veľké, pamiatok a zaujímavostí neúrekom, všetko sa nedá objaviť za tri krátke dni. Do múzeí a na Eiffelovu vežu je dobré objednať si vstupenku cez internet, inak sa všade dlho čaká. Paríž totiž láka milióny zvedavcov z celého sveta. Seinu križujú desiatky mostov a oba brehy ponúkajú kilometre promenád na prechádzky, beh - mimoriadne populárna aktivita, cvičenie, občerstvenie, dokonca i pontónový park.

My sme bývali v staršej zástavbe v hoteli neďaleko Louvru, takže prvé kroky viedli cez Rue de Rivoli do Jardin des Tuileries, ktorá sa rozprestiera od Musée du Louvre až k Place de la Concorde. Kvetinová výsadba je ladená do fialovomodra, trávnik je precízne oddelený kovovými plátmi a nakrátko pokosený, chodníky vysypané jemným štrkom a všade plno sôch. Louvre sme nechali za chrbtom a prešli sme k Place de la Concorde, najväčšiemu námestiu v Paríži s egyptským obeliskom, kde sme ešte zazreli prehliadku vyštafírovaných vojakov. Moje oči sa ale upierali na vežu, ku ktorej sme mierili. Prešli sme Pont de la Concorde k Bourbonskému palácu, sídlu dolnej komory parlamentu a pokračovali sme po Avenue du Maréchal Gallieni smerom k Invalidovni, ale obišli sme ju sprava, aby sme došli k École militaire z roku 1765 na druhom konci Champ de Mars. 

schodisko v hoteli a socha Perikla v Jardin des Tuileries:

pylón na Pont Alexandre III so sochami Renomée de l´Industrie a pod ňou La France de Louis XIV; Les Invalides:

 V parku posedávajú stovky turistov, fotia sa s vežou, pomedzi nich sa preplietajú otravní černosi ponúkajúci makety Eiffelovky. Nekupujte od nich nič, vedľa sú stánky so suvenírmi a tieto osoby veľmi rýchlo zmiznú, keď sa nablízku objavia policajti. Využívajú to, že všetka pozornosť sa sústredí na ňu - La Tour Eiffel, konštruktérsky zázrak Gustava Eiffela z rokov 1887-9. Pôvodne vstupná brána na Svetovej výstave mala stáť len dvadsať rokov, potom však začala slúžiť ako meteorologická a rádiotelegrafická stanica, neskôr bola dôležitým rozhlasovým a televíznym vysielačom, čo ju zachránilo pred rozobratím a my sa môžme kochať kombináciou pevnosti a ľahkosti - pôsobí ako čipka. Do roku 1930 to bola najvyššia stavba na svete a dnes je jedna z najnavštevovanejších pamätihodností vôbec.

vchod na Rue de Grenelle a kolotoč pod Eiffelovkou:

 Bolo zamračené, fúkal vietor a mrholilo - nám meškal večer let a kufor nestihli naložiť, takže sme sa pri chodení drkotali. Prešli sme pod vežou k Pont d´Iéna na nábrežie, vpravo je stánok Batobus - lodný bus, premáva denne od desiatej do pol desiatej večer (od septembra do polovice apríla len do siedmej večer) pravidelne cez osem zastávok, nastúpiť a vystúpiť možno podľa nálady kdekoľvek. Jednodenný lístok je za 16 eur, dvojdenný za 18. Okrem batobusu pláva po Seine viacero vyhliadkových liniek - Bateaux Parisiens, Bateaux Mouches, Vedettes du Pont Neuf... My sme sa od Eiffelovky previezli ku katedrále Notre Dame, začalo zasa pršať, šóra na prehliadku mala tak pol kilometra... Takže sme si prešli poza katedrálu na druhú stranu rieky a odviezli sme sa medzi zastávkami Hôtel de Ville a Louvre. 

Pont Alexandre III, najzdobnejší most v Paríži, postavený v rokoch 1896-1900:

Batobus a katedrála Notre Dame 1163-1345:

rozetové okná katedrály a Pont au Double 1881-83:

 socha Karla Veľkého z roku 1882 s portvišom :-)

Do hotela už našťastie doručili kufor, mohli sme sa poriadne obliecť a od Louvru sa odviezť pod Eiffelovku, prejsť na druhú stranu k Trocadéru, prešli sme cez Palais de Chaillot a uličkami až k Napoleonovmu Víťaznému oblúku. Okolo neho neustále prúdia autá, doprava v meste neustane asi nikdy. Pozreli sme si zhora Champs Elysées, v obchodnom dome Publicis Drugstore sme našli predajňu cukroviniek Pierre Hermé a kúpili si makrónky. Vrátili sme sa na batobus, previezli sme sa skoro celý okruh a po nachodení vyše dvanástich kilometrov sme sa vrátili do hotela.

 L´Arc de Triomphe du Carrousel, malý Víťazný oblúk z rokov 1806-8 na oslavu Napoleonových víťazstiev:

L´Arc de Triomphe na Place Charles de Gaulle z rokov 1806-36, počas jeho stavby Napoleon stratil svoje postavenie i život:

ulice v Paríži, mosty aj nábrežia okrem svojho mena majú aj krátky vysvetľujúci popis pomenovania;
reliéf La bataille d'Aboukir na južnej strane oblúka:

vestibul v hoteli:

 

***