Ešte sa vrátim k predchádzajúcemu článku o hruške a hrdzi. Síce sa volá hrdza hrušková, ale po latinsky Gymnosporangium sabinae, čo už viac napovedá, že primárnym hostiteľom tejto huby je borievka netatová - Juniperus sabina a hruška je len druhotným hostiteľom.
Priamo proti hrdzi nie je žiaden prípravok, hrušky sa majú ošetrovať postrekmi proti chrastavosti malvíc. Bez postreku pred rozkvitnutím a po odkvete sa v zamorenej oblasti vôbec nedajú hrušky pestovať. Na to sme rýchlo prišli, keď listy žiarili oranžovými bodkami, malé plody všetky opadali. A mladý stromček takéto napadnutie celkom zlikviduje.
Priamo proti hrdzi nie je žiaden prípravok, hrušky sa majú ošetrovať postrekmi proti chrastavosti malvíc. Bez postreku pred rozkvitnutím a po odkvete sa v zamorenej oblasti vôbec nedajú hrušky pestovať. Na to sme rýchlo prišli, keď listy žiarili oranžovými bodkami, malé plody všetky opadali. A mladý stromček takéto napadnutie celkom zlikviduje.
koniec augusta 2013, na jar sme nepostriekali
Takže aj keď sa snažíme pestovať bez chémie, u hrušky to v susedstve jalovcov nejde. Tento rok M. postriekal až nejaký čas po odkvete a už sú na listoch zdeformované miesta, snáď postrek zabral (ochranná lehota je štrnásť dní, takže do zberu hrušiek spústa času). Počas sezóny ešte vyskúšame na hrušku aj jablone postrek tekutým vápnikom, ten by mal podporiť účinok proti chrastavosti.
po neskoršom jednom postreku tento rok
Neviem, ako by hrdza reagovala na aplikáciu protiplesňovej huby Pythium oligandrum. Budúci rok to chcem skúsiť, aby sme nemuseli postrekovať chémiu.
Takže po prečítaní týchto riadkov, myslíte si, že stále niekto uprednostní hrdzavé (ne)okrasné nejedlé kríky borievok pred úrodou kilogramov sladkých hrušiek? Prosím, neničte úrodu svojim susedom, minimálna ochranná vzdialenosť je až 500 metrov! Je toľko rôznych iných stálozelených kríkov, ktoré nenapádajú ovocné stromy.
3 komentáre:
Ešte k minulému článku som Ti chcela napísať, že je to na porazenie,človek niečo pestuje, venuje tomu svoj čas, lásku pozornosť a potom takto to dopadne. V mnohých záhradkách a predzáhradkách to vyzerá ako na cintorínoch, kríky, tuje, tráva. Nič viac, nič menej. Kde sú všetky tie starobylé kvety našich babiek, prababiek ... ruže, kosatce, pivonky, gladioly, astry, ... už to veľmi málo vídať, proti gustu žiadny dišputát, ale je to škoda. My máme na naše šťastie suseda, čo sa v stromoch vyzná, nie je vyučený, ale je to fakt šikovný človek s rokmi skúseností, tak aj oreže, aj poradí, vzťahy máme dobré. A nie, susedom nemôžeš povedať nič, už ani vonku nemôžeš povedať psíčkarovi, aby si privolal psa bez náhubku, vôdzky, ktorý mu behá za chrbtom, že majiteľ ani nevidí, čo pes robí. Keď to urobíš, si hysterická matka. A to psov milujem, doma máme veľké plemeno, cvičené. Ale tak človek a hlavne dieťa, je podľa mňa prednejší ako pes. Ale hodnoty sa menia, len neviem, či k lepšiemu. Tak veru.
Danka,
tiež je mi ľúto, keď sa pri cestovaní pozerám na predzáhradky. Kvetinové sú pri starších domoch, novostavby sa oddeľujú od sveta betónovými plotmi, nanajvýš ukazujú nejaké ihličnany. Ľudia podľahli klamu výrobcov techniky, že s trvalkami je veľa práce (čo je potom potreba 1-3x týždenne kosiť, aby bol pekný anglický trávnik?).
Na ČT dávajú v sobotu - žiaľ iba krátky osemdielny - seriál Ferdinandovy zahrady. Je to v našich krajoch nový pohľad (taký tradičný anglický), zachovať prírodné prvky, nepoužívať betónové a plastové napodobeniny, sadiť v súlade s okolitou krajinou...
No práve, sused nám obrezal bazy a orgován, čo k nim pretŕčali. Ale že oni majú park s vysokými smrekmi, ktoré požierajú vošky, majú borievky, čo nám likvidujú hrušku, ani si ich neošetrujú, to už je iná vec...
L
Zverejnenie komentára