Začiatkom októbra sme v Centre staviteľského dedičstva Plasy omrkli zaujímavú akciu - konala sa tam Vápennícka sobota. Od štvrtka večera tam odborníci z Ústavu teoretickej a aplikovanej mechaniky Akadémie vied ČR vypaľovali v klasickej tehlovej peci vápenec (uhličitan vápenatý). Išlo o pokusný výpal tradičnou technológiou, ako sa získavalo vápno v stredoveku. Podľa zloženia vápenca a podľa teploty výpalu bude výsledkom vápno alebo cement - cement je z vápenca s určitými prísadami a vypaľuje sa na vyššiu teplotu.
vypálený vápenec - vzdušné vápno
pohľad zhora do pece
tmavý fľak v kameni je výsledkom nedostatočného výpalu
Vypálené vápenné šutre - vzdušné vápno potom hasili - prilievaním vody vznikla reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje teplo a kameň sa rozpadá na prášok (pokiaľ je správne vypálený). Hydraulický vápenec a cementový sa rozpadajú menej ochotne.
hasenie vápna
šedé sú hydraulické vápna, z bieleho sa uvoľňuje teplo a rozpadá sa
Zaujímavosťou bola tzv. horúca malta. Vypálený vápenec kedysi majstri len rozdrvili a priamo miešali s pieskom, prilievali vodu, miešali, až kým nevznikla homogénna malta. Pri miešaní sa takisto uvoľňuje teplo a prípadné väčšie kúsky vápna zvykli vystreľovať. Takže sa takáto horúca malta používala len na murovanie, nie na omietanie - v omietke by boli diery ako po streľbe z pušky.
príprava horúcej malty z nehaseného vzdušného vápna
miešanie rozdrveného nehaseného vápna s pieskom a vodou - piesok si borci priviezli z pieskovne neďaleko od nás, máme teda záruku, že naše malty a omietky sú z kvalitného piesku :-)
horúca malta na murovanie
Hasením vápna sa získavala hladká vápenná kaša, ktorá sa nechávala v jame uležať aj niekoľko rokov. Preto boli historické omietky pevné a držali aj bez zvláštnych prísad. Vzdušné (nie hydraulické - blízke cementu) vápno získané týmto postupom vytvrdzovalo pomocou vlhkosti v malte a vzdušnej vlhkosti, s pomocou vzduchu postupne späť na vápenec (uhličitan vápenatý), tento proces sa nazýva karbonatácia.
hasenie vápna
z haseného vápna vznikne vápenná kaša
ukážka hasenia vápna s následným uvoľnením tepla a rozpadom na prášok
Z vápennej kaše sa potom vyrábali aj vápenné farby a sgrafitá. Podklad sgrafita bol obvykle z kaše a prímesi sadzí - lacný a dostupný materiál. Na zaschnutý šedý podklad sa natrela biela kaša a po vyschnutí už bolo možné vyškrabnúť vzor.
tvorba sgrafita, hoci podklad nestačil riadne zaschnúť
4 komentáre:
Ahoj Lusika,díky za odbornou přednášku. Hašení vápna, jak popisuješ mám v paměti jako malý děcko, když naši vykopali na zahradě jámu a všeci museli pryč, neboť to střílelo hodně daleko. Obdivuju vaše nadšení pro tradiční postupy ! Ty dnešní "perlinky" namíchají hotovou směs z pytlíka, zeď pak je udušená, nedýchá a ve finále ani nezatlučeš hřebík, jak je to tvrdý...........Přeji pěkný den Jaromila
Jaromilko,
kdeže odbornú, len som to po pamäti skúsila nejako zrozumiteľne podať :-) Odborná bola tam na mieste. My asi nebudeme našich remeselníkov nútiť páliť si vápenec v tehlovej peci, ale maltu nám miešajú sami a trváme na čisto vápennej, alebo len do 5 % cementu, ako nám poradili pamiatkari na vonkajšie murivo. Bežné hotové malty majú cementu viac a to práve zadržiava všetku vlhkosť v múroch. My máme obvodové dokonca len z kameňov na hlinu :-)
L
Ahoj Lucka, je to paráda takto si spomenúť " na staré časy". Ďakujem za krásnu ukážku. Miloš sen.
S radosťou, bolo to veľmi zaujímavé.
L
Zverejnenie komentára