Okrem dopravnej dostupnosti, vzhľadu blízkeho okolia, veľkosti pozemku, obývateľnosti, samozrejme prijateľnej ceny, bol toto ďalší z dôvodov, ktoré zavážili, že sme sa rozhodli kúpiť práve tento dom. Historické remeselné prvky, jedinečné a hodné zachovania - práve tie utvárajú tú "dušu", ktorú túži mať doma skoro každý. Nie každý už ale dokáže s týmito prvkami dobre naložiť, väčšinou sa prvotné ideály začnú rozplývať s prvými objavenými dierkami v zárubniach a kazetových dverách - tie väčšinou padnú za obeť modernizácii a málokto si nechá spraviť kópiu pôvodných dverí. S ich odstránením mizne aj staré kovanie, pánty, mosadzné kľučky... Vŕzgajúce podlahy, po ktorých prešli desiatky nôh tisícky krokov, sa poddávajú betónu, izolácii a novej laminátovej či vinylovej podlahe imitujúcej vzhľad tej starej.
Okná s jemnými profilmi, niekedy aj s rezbou, ak už nepadli za obeť trojdielnym oknám pred štyridsiatimi rokmi, zaručene skončia svoju existenciu, nahradia ich plastové jednokrídlové okná s nalepenou mriežkou, alebo dokonca veľké francúzske, balkónové okno. Staré okná ešte môžu mať zachované tabuľky z ťahaného skla, ktoré dáva starým domom ten charakteristický výraz s trošičku hrboľatými tabuľkami. Nehovoriac o tom, že špaletové okná sú perfektné na pestovanie cyklámenov, ktoré neznesú dnešné vyhriate domácnosti.
Ručne tesané trámy na streche, zo starostlivo vybratého dreva stromov rúbaných v presne určenom čase, aby trámy vydržali niekoľko generácií. A oni vydržali. Dnes sa klasický krov stáva pomaly raritou, aj zo strojovo narezaných pravidelných trámov - častokrát sa na strechu šupne konštrukcia z väzníkov, zostavená niekde vo fabrike. Na nej už nikto po xxx rokoch nenájde značky vytesané tesárskou sekerou, ani datovanie, kedy krov postavili.
Táto duša a naša minulosť, remeselné dedičstvo, zaniká bohužiaľ aj v pamiatkových zónach.
Človek musí mať hlavu vysoko v oblakoch, aby sníval o dávnych časoch, keď nám vtedajší život nostalgicky pripadá skutočnejší, pomalejší, viac precítený - a zároveň musí stáť pevne nohami na zemi, aby odolal tlaku reklamných článkov, ba aj súčasných nariadení ohľadom parametrov takých a onakých, presviedčaniu remesleníkov, že takto to nejde. Všetko ide, len treba chcieť. A často nezostane, než záležitosti vziať do vlastných rúk a ovládnuť devätoro remesiel...
Práve plynie desiaty rok nášho spolunažívania s týmto domom, do ktorého vpísalo a vstavalo svoje predstavy už niekoľko generácií. Vystriedalo sa tu viacero nepríbuzných rodín, po každom z nich nám tu čosi zostalo. My sa snažíme odstrániť škodlivé, nepatričné a neremeselné zásahy, zároveň vyzdvihnúť pôvodné overené technológie a cenné remeselno-umelecké dobové doklady, v ktorých znalí vedia čítať práve tak, ako sa dá čítať v papierových dokladoch. Je to beh na dlhú trať, mnoho vecí zostalo aj po necelej dekáde nedotknutých.
Fotky z rokov 2008 a 2009:
vstupné vráta do dvora, klasicistické kazetové s mosadznou kľučkou, akantové lístky symbolizujú prekážky pozemského bytia a večný život
pred vyše sto rokmi tu bývala maštaľ
klasicistické okno aj kazetové okenice, horná tabuľka je z ťahaného skla
tieto trámy z rokov 1910 až 1913 zostali po vlaňajšej oprave strechy zachované
možno ešte barokové dvere, alebo mladšie s druhotne použitým starým kovaním
rozetka na pritiahnutie dverí
tu sú kľučka aj štítok evidentne mladšie
západné klasicistické okno vyzeralo, že už to má za sebou... oškriabali sme farbu, ošmirgľovali, znova napustili a natreli
možno barokové mreže, v nadpraží sa zachoval kúsok pôvodnej omietky
3 komentáre:
Máte můj obdiv.Alibabka
Milá Lusikko,
je obdivuhodné, co jste už s domem (a na domě) dokázali. Držím palce a přeji hodně sil na další zvelebování. Podle fotek soudím, že domeček má opravdu velkého ducha a v takových je radost bydlet. Vím o čem mluvím, protože jsme si sami vzali podobné sousto. A když jsem při rekonstrukci nacházela (a stále nacházím) artefakty z dob předchozích, začla jsem pátrat po historii celého domu. Informací už mám hodně a setkala jsem se i s názorem, abych vše zapsala. Pátrali jste také po historii domu?
Krásné červnové dny přeji! Romana
Alibabka,
ďakujeme, kiež by sa nám darilo postupovať rýchlejšie, aby bol náš prístup viac badateľný. Ale veríme, každý pokrok sa počíta.
Milá Romano,
Tvoj blog som prešla celý, máte nádhernú vilu a pekne ste sa "vyhrali" s detailami. Po histórii som pátrala v miestnom múzeu, kde som dostala výpisky z obchodných kníh.
http://lusikka-certik.blogspot.com/2011/08/kde-bolo-tam-bolo-once-upon-time.html
Na tomto mieste stál dom už v polovici 16. storočia a je pravdepodobné, že obvodové múry prízemia, aj klenby sú veľmi staré. Na mape stabilného katastra z roku 1840 je znázornený dom v terajšom tvare, aj s mladšou prístavbou hospodárskeho krídla. Výpisky z múzea sa končia v roku 1841, ďalej vieme meno majiteľa až z plánov na výstavbu kôlní a stajní pre kone, z r. 1913.
Dali sme si spraviť aj verziu stavebno-historického prieskumu a tam sa potvrdilo, že napriek nejasnostiam s číslovaním domu, zápisky z múzea sa naozaj týkajú nášho domu, lebo máme aj zápisy k mapám stabilného katastra a mená majiteľov súhlasia s tými vo výpiskoch (operát stabilného katastra z r. 1840 uvádza Johanna Swobodu a vo výpiskoch z múzea máme majiteľa v rokoch 1813-1841 Jana Svobodu) a jozefský kataster uvádza v roku 1785 majiteľa Jozefa Pšanského, čo tiež zodpovedá tým výpiskom.
Takže dom stojí na tomto mieste vo svojom základnom tvare minimálne od r. 1795, keď sa už uvádza s popisným číslom, neskôr nastali zmeny a prístavby. Z prieskumu máme výstup, že obvodové murivo je cca od polovice 17. storočia, vo výpiskoch z múzea už dom jestvuje v r. 1537. V krove sme našli jeden trám z r. 1621, isto druhotne použitý.
Určite by si mala získané informácie zapísať a aj uložiť niekde priamo vo vile, aby mala akýsi svoj "rodokmeň". Je chvályhodné, že ste si na oprave dali tak záležať a snáď aj v ďalších generáciách bude mať vila šťastie na takých majiteľov.
Prajem veľa šťastia a nech je ďalšie pátranie úspešné!
L
Zverejnenie komentára