Zádielska tiesňava - Zádiel Gorge

Národná prírodná rezervácia Zádielska tiesňava (soutěska) sa nachádza kúsok od cesty I/16 z Rožňavy do Košíc medzi pohorím Horný vrch a Zádielskou planinou, je súčasťou Slovenského krasu. Trasa deväťkilometrového náučného chodníka vedie tiesňavou - dolinou potoka Blatnica najprv po bývalej asfaltke (pred desaťročiami sa dolinou dalo jazdiť aj autobusom), ktorá sa miestami stráca a prechádza do štrkovitého podkladu. 

 pohľad na tiesňavu z cesty I/16

 mapa náučného chodníka aj s údajmi o dĺžke a prevýšení

na dne doliny popri potoku Blatnica

vápencové bralá ohraničujú tiesňavu

náhle sa z dna doliny otvára výhľad na steny s Malou Cukrovou homoľou

bralá Zádielskej planiny

Cesta sa končí pri horárni 470 m n.m., náučný chodník sa tu stáča cez potok a vedie lesom do kopca k rozcestiu Na skale 670 m n.m. Odporúčam však pokračovať ešte rovno po asfaltke k Zádielskej chate posilniť sa pred stúpaním (guláš, kapustnica, halušky...). 

v doline je čo obdivovať aj z ríše živočíšnej i rastlinnej, napr. motýle očkáň pýrový Pararge aegeria, perlovec striebristopásavý Argynnis paphia alebo z chrobákov tvrdoň deväťsilový Liparus glabrirostris 

už pri parkovisku rástla šalvia praslenatá Salvia verticillata, potom okolo potoka i šalvia lepkavá S. glutinosa, neďaleko horárne pakost lúčny Geranium pratense a mäta lesná Mentha longifolia

na vrchole planiny rastie čermeľ hájny Melampyrum nemorosum a hlaváč žltkastý Scabiosa ochroleuca

napriek suchu sme videli i pár húb, v NPR sú však samozrejme povolené iba fotoúlovky

 

Z chaty sme sa vrátili k náučnému chodníku a pustili sme sa do stúpania lesom (stretli sme salamandru, ale foťák mi vtedy niesol M., ktorý cválal vpredu). Od rozcestníka Na skale je to kúsok na kraj vápencového masívu, odkiaľ sa otvára výhľad na tiesňavu. Oproti ústiu doliny žiaľ plánovači na rovine Turnianskej kotliny postavili cementáreň. Dolina je v hĺbke 300 metrov, miestami je široká len desať metrov. 

prvý výhľad do tiesňavy a na kotlinu - aj s cementárňou

Chodník pokračuje bývalými pasienkami a lúkami na vrchole Zádielskej planiny opäť do lesa, aby sme sa vynorili na kraji masívu nad roklinou. Výhľad na Turniansku kotlinu aj Horný vrch oproti je nádherný. Kraj masívu tu tvorí akúsi podkovu, dobré je trochu sa vrátiť po okraji skál dovnútra tejto podkovy, odtiaľ je výhľad aj na Cukrovú homoľu, osamotené skalisko trčiace z lesa. Je charakteristickým prvkom tiesňavy.

panoramatické výhľady z "podkovy" na kraji Zádielskej planiny 

osamotená Cukrová homoľa v strede záberu

oproti je krasová planina Horný vrch, 739 m

Vraciame sa na chodník, vedie prevažne lesom, pomedzi skaly a korene stromov. Klesanie je stále iba mierne, dôjdeme až na južný koniec masívu, kde sa začína strmé klesanie pomedzi rôzne veľké kamene, treba dávať pozor na pošmyknutie. Z chodníka sa otvára výhľad na Turniansku kotlinu a za ňou na Dolný vrch, za jeho hrebeňom je hranica s Maďarskom. Vidno aj Hrhovské rybníky, umelo vytvorené v 60. rokoch z močarísk. Ich plocha je 250 ha, sú významnou vtáčou lokalitou, žije a hniezdi tu okolo stodvadsať druhov vtákov. 

klesanie z Veľkého Ščobu, 550 m n.m., v pozadí medzi Dolným vrchom a Horným vrchom sú Hrhovské rybníky

vyhliadka na Turniansku kotlinu a Dolný vrch

v tomto riedkom poraste na južnom svahu rastú astry alpínske aj slezovec durínsky Lavatera thuringiaca

 

Keď sa už zdá, že klesanie nemá konca, naraz sa z riedkeho lesa vynoria domy a sme v Zádieli. Zvládli sme to všetci, od osemnásťročných až po sedemdesiatročných, aj srdciari a diabetici. Odmenou je v búdke neďaleko parkoviska kofola, radler a pivo. Na jedlo sme si počkali na Sorošku, v Jablonovskom sedle smerom na Rožňavu.

začiatok i koniec, parkovisko na kraji doliny - aj s fotením, prestávkou na Zádielskej chate, s výhľadmi nám prejsť náučný chodník trvalo štyri a štvrť hodiny