Taká samozrejmosť a u nás to trvalo tak dlho. Ako väčšina vecí. Máme okná! Už žiadne diery do domu, žiadne zaklapnuté okenice. Niektoré sme len vymenili po dákych skoro päťdesiatich rokoch, iné otvory čakali na svoje výplne ešte dlhšie.
Na prízemí - v najstaršej časti domu, už máme všetky okná. Zostáva akurát vymeniť okná zo 70. rokov na poschodí v časti, ktorú bývalí majitelia zo sýpky prestavali na byt - ešte štyri okná. A potom doplniť okienka do maštalí, do tej časti, ktorá sa zrútila, v ´68. ju zaplátali a my sme ju pred dvoma rokmi postavili na pôvodné miesto.
Keď sme dom kúpili, na prízemí boli len tri vonkajšie okná, dva ďalšie otvory majitelia vyriešili zaklapnutím barokových okeníc, jeden otvor vyplnili polystyrénom a fóliou a posledný pod pavlačou mal namiesto okenných krídel v pôvodnom ráme vsadené zarámované plexisklo. Len jediné vonkajšie okno sa zachovalo na severnej strane. Dolu bola tma ako v rohu. My sme do dvoch takto "ošetrených" rámov zasadili aspoň sklo - vetrať sa síce nedalo, ale v dvoch miestnostiach bolo svetlo.
I 2009
bočné dve okná a ľavé vymenili bývalí majitelia niekedy začiatkom 70. rokov, v strednom okne bol kus polystyrénu a fólia, pravé okno bolo "chránené" zaklapnutými okenicami (starými vyše 150, možno aj 200 rokov!)
Každý otvor má iný rozmer, takže okná nie sú zameniteľné. Výroba a osadenie tiež neboli úplne jednoduché bez zádrhelov (aj keď ich robila dielňa, čo robí okná na kultúrne pamiatky a už nám robili okná do obývačky). Moje požiadavky boli vyrobiť okná podľa jediného dochovaného okna, s jemnými priečkami a profilovaním, otváranie smerom von, malé vetracie okienka na oknách s mrežami sa museli otvárať smerom von. Pánty spravili inak, než sme chceli, priečky sú na môj vkus príliš hrubé, no a najdesivejšia bola montáž.
III 2011
výplne-nevýplne sme vyriešili dočasne presklením do pôvodných rámov
V 2011
prvé dolné miestnosti obývala mama bývalej majiteľky, preto tam boli okná vymenené, aj s rámami
I 2017
od leta 2015 má dom vylepšené okná v obývačke, namiesto trojdielneho, ktoré tam bývalí majitelia vrazili dakedy v 70. rokoch
I 2019
IV 2019
jeden z posledných pohľadov na staré okná, ale už s novou strechou
Keď aj chlapi z firmy, ktorá robí na kultúrnych pamiatkach dokážu kvôli (zle osadenému) kovaniu rozbúrať klenbové nadpražie - v dome stavanom z kameňov spájaných hlinou, bez malty, bez štipky cementu... Naozaj som mala obavy, aby sa nevyvalil kus obvodového múra. Dopadlo to dobre. Dve okná majú spravené nové nadpražie, ktoré by malo pomôcť k stabilite múrov, aby sa nerobili praskliny.
VI 2019
skoro ma šľahlo... ale vážne sme sa obávali, aby sa múr nevysypal
vybúrané klenbičky úspešne zapravené, dom sa nerozsypal
Stolári okná osadili pomocou kovových pásov a zbytok bol na nás, keďže sme nechceli škáru medzi oknom a múrom vypĺňať PUR penou. Osadené okná teda ešte čakali na doplnenie vybúraných nadpraží a potom čakali, kým bude mať M. čas na: opätovné usadenie niektorých okien, aby boli v líci fasády, aby pod kovovými pásmi bolo len murivo a nie stará omietka, a napokon na zastrčenie klasického konopného povrazu do škáry a zapravenie ostení vápennou maltou. Než utesnil a omietol všetkých sedem okien, nejakú dobu to trvalo. Ale túto zimu už nebudeme mať žiadnu dieru do domu. K finále však toho zostáva ešte spústa: domurovať špalety, očistiť pôvodné mreže a natrieť ich, omietnuť medziokenné špalety aj na bokoch a hore, kde musel M. vybúrať starú cementovú maltu.
IX 2019
už tam nie je žiadna škára - aj bez peny!
K vnútorným oknám sa dostanem neskôr, teraz sa pozrime na naše OKNÁ!
X 2019
južná strana
južná a východná strana
2009/2019
rozdiel šesť vymenených okien a strecha s komínmi


















8 komentárov:
Super! Obdivujem vašu trpezlivosť, s akou premieňate dom na pôvodný. Mám jednu otázku. Teraz, keď už vieš, čo všetko to obnáša, kúpila by si ten dom znovu? Pýtam sa to aj preto, že ja už tri roky hľadám dom na vidieku, ktorý by ma "oslovil" na prvé videnie. Hoci sme už boli na mnohých obhliadkach, ten pravý dom som ešte nenavštívila a asi to aj vzdám, lebo už sa necítim na to, aby som sa púšťala v mojom veku do rekonštrukcie. Toto, čo robíte vy, by som nezvládla ani v mladšom veku :-)
Skvelé, úžasné a krásne, blahoželám!!
Ste top!!
Alena
Danielka,
než sme kúpili tento dom, videli sme aspoň 10 iných a tento nám najviac zapasoval do kritérií (obývateľnosť, dopravná dostupnosť, veľkosť záhrady). Tak, že sme reálne uvažovali o kúpe, nás oslovili len dva. Niektoré by sa hodili ako chalupa, ale na trvalé bývanie nie.
Ja som mala celkom predstavu, čo obnáša starý dom - celé detstvo som každé prázdniny a voľno prežila na chalupe zo začiatku 40. rokov; to M. mal trochu zjednodušené predstavy, ako si kúpi v hobbymarkete okná na doplnenie, dvere, podlahy a je vybavené.
Je pravda, že pred desiatimi rokmi sme boli nejakí sviežejší a nepotrebovali sme takú regeneráciu. Ale okrem začiatkov, keď nám trochu s nejakými záležitosťami pomohli rodičia, robíme si všetko len sami dvaja alebo s remeselníkmi. Pokiaľ má niekto rodinu blízko, ktorá môže pomôcť, zísť sa väčšia partia, tak všetko ide omnoho rýchlejšie. Samozrejme aj rozpočet hrá úlohu v rýchlosti rekonštrukcie.
Ale zasa sme mali čas na pozorovanie domu, študovanie historických tradičných postupov. Našťastie mám celkom jasnú predstavu, čo je treba spraviť a v akom poradí to na seba nadväzuje, takže na to dávam pozor, aby sme nespravili niečo, čo sa bude za rok-tri ničiť, aby sa spravila dáka väčšia časť. Vzhľad a kontrola kvality je na mne, za to nikomu neplatíme, len za prevedenie.
Človek, ktorý chce obnoviť historický dom čo najviac v súlade s jeho pôvodnou podobou, musí byť mimoriadne odolný voči reklamám výrobcov aj predajcov a voči "múdrostiam" dnešných projektantov a remeselníkov, čo si chcú všetko uľahčiť sádrokartónmi, rôznymi penami, lepidlami... Musí byť presvedčený o tom, že tradičné vápno, kameň, tehla, drevo spolu "hrali", nič škodlivé sa z nich nevyparovalo. Aj keď povieme, že to a to potrebujeme po starom a všetci to odkývu, treba ich dôsledne kontrolovať, lebo dávna prax je už niekoľko desaťročí zabudnutá a prekrytá modernými technológiami. O ktorých síce kadečo naspievajú, ale reálne sa ich kvality dozvieme až o 20-50 a viac rokov. Či sú ozaj také výborné a zdravé. K tomu sa ešte pridávajú rôzni lobbisti, čo si u zákonodárcov presadia svoje záujmy a podľa platných predpisov by sme mali tento niekoľkostoročný dom každých 15 rokov zbúrať a postaviť znova. :-(
Pokiaľ chce majiteľ plný komfort a všetko pekne rovné, naleštené, tak starý dom neodporúčam. Pokiaľ je zvyknutý na chalupársky trochu zaprášený, krivý, rozbúraný štandard, je to zaujímavé dobrodružstvo. Fakt netuším, či sa dostaneme do cieľa, že bude dom kompletne opravený, je toho veľmi veľa, čo treba spraviť, žerie to spústu času a samozrejme i dosť peňazí. Keď tu máme remeselníkov pol roka, už som z nich na nervy, ale výsledok nás potom nabije do ďalšieho pokračovania.
L
Alenka,
ďakujeme krásne za pochvalu, potešila! :-*
L
Lucka, ďakujem za obsiahlu odpoveď. Ja som ani nemala predstavu kupovať taký historický dom, aj keď som mala pôvodne vysnívaný dom približne z 20.-30. rokov minulého storočia. No keď som videla hrozný stav domov oveľa mladších, veru som si to rozmyslela. Posledná obhliadka bola v dome z roku 1965, ten bol zo všetkých najmladší (mládenec, mladší ako ja :-P)
Tak nech vám to nadšenie, trpezlivosť a hlavne peniaze vydržia!
Danielka,
pamätám si domček, poslala si mi odkaz. Koľkokrát sú staršie domy kvalitnejšie postavené, než tie po vojne - remeslo išlo postupne dole vodou, všetko sa zrýchľovalo a zjednodušovalo. U nás sú asi najhoršie zásahy zo 70.-80. rokov a ešte niektoré prvorepublikové, keď sa už začal používať cement. Tie najstaršie kamenno-hlinené časti, tehlové s vápennou omietkou, tie sa dajú pomerne jednoducho opraviť a doplniť. Najhoršie je rozbíjať cementové omietky a betón, s tým idú aj kusy muriva. Za mňa teda lepší starší dom s čo najmenej zásahmi od 50. rokov až do súčasnosti. Kedysi ľudia stavali pomalšie, vápno bolo odležané, kamene starostlivo opracované, aby presne zapadli, drevo na stavbu vyrúbané v zime a opracované ručne. Napr. sa všade uvádza, že ručne štiepané drevené šindle majú až 2-3x dlhšiu trvanlivosť, než strojovo vyseknuté - pretože stroj ide kade-tade a ručný nástroj kopíruje tvar dreva a štiepa sa po vláknach, nie proti.
L
milá Lussika, obdivuji vaši trpělivost i odvahu postavit se dnešnímu "modernímu" pohledu na opravování domů, plotů atd. Držím i nadále palce a zdravím téměř z Vysočiny...a.l
Ďakujeme za pozdrav i povzbudenie téměř z Vysočiny :-)
Práve to premýšľanie nad tým, či sú všetky dnešné nariadenia správne a v dlhodobom behu času i prospešné, to je ťažký oriešok. Respektíve premýšľanie ani tak nie, ako dohadovanie sa s remeselníkom, čo má spraviť a čo je len lobbistická buzerácia štátu.
V tomto som skeptik, pripadá mi, že všetky tie kvázi-vylepšujúce vyhlášky a nariadenia vedú len k väčšej závislosti na zdrojoch, hlavne na elektrine/rope. Staré domy veľmi dobre fungovali storočia bez rekuperácií, bez kotlov na elektrinu, nič nevytváralo jedovaté kondenzáty. To ma ubíja najviac.
Pre mňa-za mňa, nech to platí pre novostavby, ale nemôžu predsa retrospektívne ovplyvňovať domy staré niekoľko storočí. Napríklad vadí uskočený komín. Mám kvôli tomu zbúrať vyše dvestoročné klenby?! A tak podobne... :-(
L
Zverejnenie komentára