Oproti minulému článku z augusta 2011 sa nejaké veci objasnili a v posledných dňoch som zistila ďalšie. Poopravím tu ten starší článok: plány stodoly síce sú z roka 1925, pri bližšom skúmaní som ale prišla na to, že sa plánovaná prestavba na širšiu a vyššiu stodolu nerealizovala, stojí dodnes tak, ako je zakreslený pôvodný stav.
Čeněk Vosmík nebol ten nevrlý starý mládenec, ktorého si pamätal náš sused, ale bol to už jeho syn Vilém.
Dvojkrídlové dvere už sú opravené a opäť na svojom pôvodnom mieste z chodby do obývačky. Drevené stropy, ktoré sú pod (resp. nad) omietkou, sú iba v časti, ktorá do 1970 bývala sýpkou. Aj inde sú drevené stropy, ale už najmenej od polovice 19. storočia boli omietnuté a vymaľované šablónovou výmaľbou.
Okrem záchoda a kúpeľne už sme prerábali všeličo iné, ale žiaden vyrytý ani napísaný rok sme nikde nenašli (jediné datovanie poskytol dendrochronologický prieskum krovov). Ani žiadnu truhličku. Akurát sme objavili v obývačke neskoroklasicistickú šablónovú výmaľbu a na povale boli tri pekné kachlice z ťahovej pece (empírové tahovky).
Obrázok domu pred rekonštrukciou a nahodením brizolitu som získala aspoň v elektronickej podobe z miestneho múzea. Detaily nie je vidno, ale predstava už je jasnejšia.
kachlice nájdené na povale pri oprave strechy v r. 2017
umyté, glazúra je popraskaná a ľahko sa odlupuje
tahovky - odfotila som na zámku Červené Poříčí
Nové informácie som zistila teraz nedávno, keď som sa obrátila na príslušný katastrálny úrad. Chýbali nám informácie medzi rokmi 1841 a 1913, potom presná doba, kedy dom od Vosmíkovcov kúpili naši predchodcovia. Až do roka 1841 som sa nedostala, ale aspoň do 1869. Dom kúpili manželia Krebsovi a po kolotoči kúp i predajov mal konečne trochu pokoja, vlastnili ho 35 rokov. Dosť pravdepodobné, že za nich vznikli tie šablónové výmaľby. Rodina roľníka Vosmíka vlastnila dom od roku 1904, nadelili si ho na Vianoce. Syn Vilém bol majiteľ od r. 1946. Ako roľník s pomerne veľkým statkom musel čeliť nátlaku KSČ a jej posluhovačov, až polovicu domu musel odpredať štátu, po troch rokoch vlastníctvo prešlo na MNV. V roku 1967 (to už podľa leteckých máp strecha nad stodolou nebola) polovicu domu zdedil po smrti roľníka jeho brat. Ktovie, čo všetko z tejto polovice domu zmizlo, než sa ukončilo dedičské konanie a majetok prevzal brat, ktorý býval kdesi v Lokti. Možno i nejaké kachle skončili u akéhosi funkcionára... Štát a mesto vlastnili polovicu domu 17 rokov, bývali tam nájomníci.
Naši predchodcovia kúpili polovicu domu v decembri 1967 od MNV a druhú polovicu od učiteľa v Lokti o štyri mesiace. Dokopy za cca 30 tisíc korún. Živili sa ako záhradníci komunálnych služieb.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára