Víkend otvorených záhrad IV - Open Gardens Weekend, Part IV

Stále sme v druhej júnovej sobote, presunuli sme sa do Plzne. Po dlhom čase iná, než prírodná záhrada - popravde tunajší sortiment vôbec nie je moje gusto, ale je mimoriadne obľúbený už niekoľko desaťročí naprieč republikou (ČR aj SR) a záhrada ma zaujímala aj zo študijného hľadiska. Luftova záhrada je významný krajinný prvok, súčasť biokoridoru. Založená bola ešte za monarchie v 19. storočí, ale dnešná podoba vznikala až keď záhradu zdedil v roku 1912 právnik Vilém Luft. Začal si budovať reprezentačnú rodinnú záhradu, z chovných rybníčkov vytvoril dve jazierka, altánok, exotické dreviny dopĺňali sochy od plzenského sochára O. Waltra. Iróniou osudu bolo, že rezidenčná záhrada zostala bez vily, pán Luft nedostal stavebné povolenie. Po jeho smrti od roku 1920 spravovali záhradu jeho dcéra a po jej smrti vdova po V. Luftovi. Jeho brat záhradné rybníky používal ako medzisklad pre obchod s rybami. Po vojne nasledoval žiaľ nie ojedinelý scenár: predstavitelia štátu (mrzká lůza - Pelíšky) donútili starú pani v roku 1956 odpredať záhradu štátu, hoci jej prianím bolo darovať ju príbuzným. Štát chcel pozemok použiť ako verejný park, ale ako to väčšinou býva v prípadoch, že niekto ľahko, bez námahy a úsilia príde k niečomu peknému, vytvorenému a udržiavanému, vo vlastníctve štátu začala záhrada pustnúť. Vystriedali sa tu Dom detí a mládeže, Záhradkársky zväz a od roka 1991 mesto Plzeň. Našťastie pôvodný koncept a dreviny sa zachovali. Od 1996 prebieha postupná obnova, záhrada bola po prvýkrát prístupná verejnosti v roku 2010.

pohľad cez väčší rybník k altánku

ľudia sú v porovnaní s drevinami skoro ako mravce

výsadba je vhodne doplnená sochami a drobnou architektúrou - všetko kvalitne remeselne spracované, len tak to vydrží storočie a nestráca svoju estetickú hodnotu

Pôvodné dreviny dorástli značných rozmerov a toto je práve štádium, kedy to vyzerá dobre. Majestátne stromy vytvárajú zatienené zákutia, udržiavajú v záhrade vlhkosť a trochu tajomnú atmosféru. To zakrpatené a pokrivené čarovníky naštepené na nízkych kmienkoch nikdy nedosiahnu, k vyzneniu treba samozrejme aj zodpovedajúcu plochu. Táto záhrada má dva hektáre (20-tisíc metrov štvorcových). Obnova záhrady spočíva nielen v postavení zničeného altánku, aj s drobnými glazovanými škridľami, ale v dopĺňaní výsadieb prevažne exotického pôvodu a vzhľadu, so zachovaním zbierkového charakteru areálu.

pohľad od altánku cez jazierko smerom k vstupu do záhrady

obnovené pôvodné prvorepublikové "zariadenie" záhrady

pod vysokými stromami sa dobre darí rododendronom

Prvorepubliková záhrada zanecháva dodnes jasnú predstavu o vtedajšom vkuse i záhradnej tvorbe, ktoré sa vinú nasledujúcimi desaťročiami až do súčasnosti. Ihličnany aj rododendrony sú stále veľmi populárne, žiaľ súčasné prevedenie kompozícií a veľkosti pozemkov pokrivkávajú za týmto vzorom. 

našťastie nie sú tu iba rododendrony, ale aj iné kríky, napr. kaliny

celkom vľavo asi šesťmetrový muchovník Lamarckov

impozantné dreviny a pekný príklad vrstevnatosti výsadby - stromy, kríky, bylinný podrast a trávnik

Pri vchode sú obrázky dochovaného stavu zanedbanej záhrady: socha zvalená a poničená, altánok rozbitý v troskách. Pár historických záberov dokumentuje i stav, keď bola záhrada ešte mladá. Pán doktor práv Luft sa nedožil svojej vytúženej vily, ani peknej rozrastenej záhrady s mohutnými stromami. Jeho vízia však žije aj po sto rokoch.

súčasná socha zo železa pripomínajúceho prútie dobre zapadá do konceptu

terasa s balustrádou pri rybníku

fotky pôvodného a dochovaného stavu

Dva rybníky sú hneď blízko vstupu, väčší rybník má terasu s balustrádou, naproti terase opäť stojí socha dievčiny. Obnovený altánok v čase návštevy poslúžil ako zázemie pre koncert a výstavu obrazov. Pozorné oko návštevníka môže zistiť rozmery drevín - napríklad teraz toľko obľúbený muchovník tu dorástol okolo šesť metrov výšky, taktiež kaliny a rododendrony majú k štyrom metrom, nehovoriac o cypruštekoch, tujách, metasekvoji či brezách.