Voilà, Paris! III

Pokračujeme prechádzkou po francúzskom hlavnom meste naším druhým dňom, jediným bez dažďa. Z botanickej záhrady sme okolo Panthéonu a Sorbonny prešli do štvrte Luxembourg. Celý deň až do súmraku býva otvorený upravený park Jardin du Luxembourg, ktorý sa rozprestiera pred Luxemburským palácom. V strede záhrady je jazierko s miniplachetničkami, okolo sú na štrkových chodníčkoch rozložené stoličky a na nich relaxujúci ľudia. Krátko pokosený trávnik spestrujú kvetinové záhony a po okrajoch sú strihané stromy, pod nimi kľukaté chodníčky a sochy. Takáto záhradnícka úprava bez kríkov akosi nepriťahuje bezdomovcov a iné podivné živly, takže v parkoch sa prechádzajú rodiny s deťmi, študenti posedávajú bez obáv na tráve, nikto tam nevenčí psy - no balzam na dušu a ubolené chodidlá. Vedľa paláca je veľká kamenná Fontaine Médicis, baroková fontána z roku 1624, v jazierku pod ňou žijú ryby.

jeden z veľkých kvetinových záhonov v Jardin du Luxembourg:

Fontaine Médicis

Palais du Luxembourg dokončený v roku 1631 dnes hostí francúzsky senát a múzeum. My sme prešli do menších parkov smerom na juh, k Observatóriu. Na konci parku Jardin Marco Polo je Fontaine de l´Observatoire, veľká fontána s bronzovým súsoším (1873 Jean-Baptiste Carpeaux) predstavujúcim štyri kontinenty nesúce zemeguľu. Pod nimi sú kone a korytnačky - bohužiaľ fontána nefungovala, musí to byť nádhera!

 Fontaine de l´Observatoire

 Palais du Luxembourg 

 Vrátili sme sa k palácu a naše kroky smerovali po Rue de Tournon smerom k rieke. Široká ulica s domami z osemnásteho storočia sa potom mení na užšiu Rue de Seine, kde je jedna galéria vedľa druhej. Mestská trieda sa odrazu zúži a na chodníkoch sú okrem kaviarenských stolíkov rozložené stánky trhovníkov a človek si pripadá ako v malom prímorskom mestečku. Došli sme až na breh Seiny na Place de l´Institut - s poloblúkovou barokovou stavbou z roku 1688 a od začiatku devätnásteho storočia je tu sídlo Institut de France.

 Institut de France

Uchodení sme nasadli na Batobus a odviezli sme sa tri zastávky po Hôtel de Ville. Radnica je rekonštrukcia z konca 19. storočia - pôvodná budova vyhorela. Na námestí boli rozložené stany, hrala akási kapela. My sme sa vydali cez Pont d´Arcole z rokov 1854-56 na Île de la Cité, katedrála Notre-Dame bola už síce zatvorená, ale príjemne osvetlená teplým zapadajúcim slnkom. Pekné počasie a kamenný skvost prilákali aj ázijskú nevestu, mala krásne jemné šaty.

 Île de la Cité s Notre-Dame

 Hôtel de Ville

 katedrála Notre-Dame

 na Île de la Cité reštaurácia Au Vieux Paris d´Arcole

Vrátili sme sa na Batobus a odviezli sme sa popod Pont Neuf - napriek pomenovaniu je to najstarší stojaci parížsky most z rokov 1578-1607 - až pod Eiffelovku. Ibaže slnko nie a nie zapadnúť, osvetlenia sme sa nedočkali (zmeškali by sme poslednú loď a museli by sme k celodenným odchodeným šestnástim kilometrom pridať ďalšie). Vystúpili sme pod Musée d´Orsay a cez Pont Royal - tretí najstarší most z rokov 1685-89 sme prešli popred Louvre na Rue de Rivoli a zabočili sme k Place Vendôme z konca 17. storočia so 45-metrovým bronzovým stĺpom s Napoleonovou sochou. Námestie lemujú obchody s klenotami a banky.

Pont Neuf, najstarší parížsky most

Musée d´Orsay v bývalej budove železničnej stanice; múzeum umenia z rokov 1848-1914: impresionizmus, secesia, naturalizmus a symbolizmus

 Place Vendôme

***

Voilà, Paris! II

Druhý deň nám i zasvietilo slnko. Hodilo sa to, vybrali sme sa k Eiffelovej veži a vystáli sme si asi dve hodiny rad na výťah. Predtým sme sa zastavili pri stánku a kúpili si na raňajky croissant a čokoládové taštičky - všetko perfektne mäkké, to je na Parížanoch skvelé... Nikde sme nedostali oschnuté pečivo z predchádzajúceho dňa, ako sa to často prihodí v našich končinách. 

Grand Palais, postavený ako pavilón na Svetovú výstavu 1900

 pontónový park, spomenutý v minulom článku

Pri všetkých pamiatkach sú bezpečnostné kontroly, nakúkajú do batohov a kabelí. Zostávalo už len prekonať-potlačiť strach z výšok a v rámci možností sa kochať výhľadom na mesto. Tam je Víťazný oblúk, tam Louvre, v diaľke vidno baziliku Sacré-Cœur na vrchole Montmartru, poznávame i Notre-Dame, vidíme rozľahlosť Invalidovne, parková úprava Champ de Mars vyniká najviac práve z výšky, na uzučkom ostrove Île aux Cygnes vidíme malú Sochu Slobody a panoramatický výhľad sa uzatvára pohľadom na Trocadéro s palácom Chaillot a nad ním sa v diaľke týčia moderné mrakodrapy administratívnej štvrte La Défense. Dobre, že máme dva rôzne objektívy, aspoň vidíme i do diaľky.

vľavo Víťazný oblúk, vpravo sa týči nad mestom Sacré-Cœur

 bazilika priblížená objektívom 

 L´Hôtel national des Invalides a Dôme s pozlátenou kupolou, vľavo vzadu katedrála Notre-Dame

vľavo Invalidovňa a Dôme, pod nami Champ de Mars, vzadu 210-metrový mrakodrap Tour Montparnasse

Trocadéro, Palais de Chaillot a nad ním La Défense

Vrátili sme sa na zem a odviezli sme sa Batobusom až do štvrte Jardin des Plantes, botanická záhrada je neďaleko brehu. Stredom po dĺžke vedú upravené záhony s kvetmi, na bokoch sú oddelené tvarovanými stromami, za nimi sú uličky s tematickými záhomni - bylinkovými, prírodnými, skalničkovými... Šťastie, že práve kvitli ruže, lebo rozárium v kvete stojí za to - vysoké obsypané kríky, najrôznejšie farby kvetov, vône... Poza skleník sme vyšli k labyrintu - skôr špirále, čo je zakončená liatinovým altánkom. Blízko je aj najstarší libanonský céder zasadený vo Francúzsku, stojí tam už 280 rokov! Záhradu založili už v roku 1626, pôvodne ako lekársku bylinkovú pre kráľovský dvor.

Prešli sme do Latinskej štvrte k Panthéonu, ale kupola je práve v rekonštrukcii. Pokračovali sme k Sorbonne a Collège de France, najvýznamnejším vzdelávacím a vedeckým inštitúciám. Tudy kráčely dějiny - a mnoho významných učencov. Univerzitu La Sorbonne založili v roku 1253, Collège de France v roku 1530 na protest proti dogmatizmu na Sorbonne. Nádvorie zdobí socha Guillauma Budého, ktorý vnukol myšlineku založenia inštitútu kráľovi Františkovi I.

západné nádvorie Collège de France a renesančný humanista Guillaume Budé

***

Voilà, Paris!

Narýchlo sa nám prihodilo, že sme strávili zopár dní v Paríži - pracovno-predĺženovíkendovo-svadobná cesta (po sedem a trištvrte roku od svadby :-)), počasie príliš neprialo, ale i tak sme si plnými dúškami užívali atmosféru starého kráľovského veľkomesta.
Paríž musí učarovať každému, či sa zaujíma o architektúru, umenie, techniku, prírodu, históriu, modernu, nákupy, módu, gastronómiu, jazyky; či rád objavuje nové miesta vlakom, autobusom, loďou, na motorke, na bicykli alebo sa vyžíva v dlhých prechádzkach. Mesto je veľké, pamiatok a zaujímavostí neúrekom, všetko sa nedá objaviť za tri krátke dni. Do múzeí a na Eiffelovu vežu je dobré objednať si vstupenku cez internet, inak sa všade dlho čaká. Paríž totiž láka milióny zvedavcov z celého sveta. Seinu križujú desiatky mostov a oba brehy ponúkajú kilometre promenád na prechádzky, beh - mimoriadne populárna aktivita, cvičenie, občerstvenie, dokonca i pontónový park.

My sme bývali v staršej zástavbe v hoteli neďaleko Louvru, takže prvé kroky viedli cez Rue de Rivoli do Jardin des Tuileries, ktorá sa rozprestiera od Musée du Louvre až k Place de la Concorde. Kvetinová výsadba je ladená do fialovomodra, trávnik je precízne oddelený kovovými plátmi a nakrátko pokosený, chodníky vysypané jemným štrkom a všade plno sôch. Louvre sme nechali za chrbtom a prešli sme k Place de la Concorde, najväčšiemu námestiu v Paríži s egyptským obeliskom, kde sme ešte zazreli prehliadku vyštafírovaných vojakov. Moje oči sa ale upierali na vežu, ku ktorej sme mierili. Prešli sme Pont de la Concorde k Bourbonskému palácu, sídlu dolnej komory parlamentu a pokračovali sme po Avenue du Maréchal Gallieni smerom k Invalidovni, ale obišli sme ju sprava, aby sme došli k École militaire z roku 1765 na druhom konci Champ de Mars. 

schodisko v hoteli a socha Perikla v Jardin des Tuileries:

pylón na Pont Alexandre III so sochami Renomée de l´Industrie a pod ňou La France de Louis XIV; Les Invalides:

 V parku posedávajú stovky turistov, fotia sa s vežou, pomedzi nich sa preplietajú otravní černosi ponúkajúci makety Eiffelovky. Nekupujte od nich nič, vedľa sú stánky so suvenírmi a tieto osoby veľmi rýchlo zmiznú, keď sa nablízku objavia policajti. Využívajú to, že všetka pozornosť sa sústredí na ňu - La Tour Eiffel, konštruktérsky zázrak Gustava Eiffela z rokov 1887-9. Pôvodne vstupná brána na Svetovej výstave mala stáť len dvadsať rokov, potom však začala slúžiť ako meteorologická a rádiotelegrafická stanica, neskôr bola dôležitým rozhlasovým a televíznym vysielačom, čo ju zachránilo pred rozobratím a my sa môžme kochať kombináciou pevnosti a ľahkosti - pôsobí ako čipka. Do roku 1930 to bola najvyššia stavba na svete a dnes je jedna z najnavštevovanejších pamätihodností vôbec.

vchod na Rue de Grenelle a kolotoč pod Eiffelovkou:

 Bolo zamračené, fúkal vietor a mrholilo - nám meškal večer let a kufor nestihli naložiť, takže sme sa pri chodení drkotali. Prešli sme pod vežou k Pont d´Iéna na nábrežie, vpravo je stánok Batobus - lodný bus, premáva denne od desiatej do pol desiatej večer (od septembra do polovice apríla len do siedmej večer) pravidelne cez osem zastávok, nastúpiť a vystúpiť možno podľa nálady kdekoľvek. Jednodenný lístok je za 16 eur, dvojdenný za 18. Okrem batobusu pláva po Seine viacero vyhliadkových liniek - Bateaux Parisiens, Bateaux Mouches, Vedettes du Pont Neuf... My sme sa od Eiffelovky previezli ku katedrále Notre Dame, začalo zasa pršať, šóra na prehliadku mala tak pol kilometra... Takže sme si prešli poza katedrálu na druhú stranu rieky a odviezli sme sa medzi zastávkami Hôtel de Ville a Louvre. 

Pont Alexandre III, najzdobnejší most v Paríži, postavený v rokoch 1896-1900:

Batobus a katedrála Notre Dame 1163-1345:

rozetové okná katedrály a Pont au Double 1881-83:

 socha Karla Veľkého z roku 1882 s portvišom :-)

Do hotela už našťastie doručili kufor, mohli sme sa poriadne obliecť a od Louvru sa odviezť pod Eiffelovku, prejsť na druhú stranu k Trocadéru, prešli sme cez Palais de Chaillot a uličkami až k Napoleonovmu Víťaznému oblúku. Okolo neho neustále prúdia autá, doprava v meste neustane asi nikdy. Pozreli sme si zhora Champs Elysées, v obchodnom dome Publicis Drugstore sme našli predajňu cukroviniek Pierre Hermé a kúpili si makrónky. Vrátili sme sa na batobus, previezli sme sa skoro celý okruh a po nachodení vyše dvanástich kilometrov sme sa vrátili do hotela.

 L´Arc de Triomphe du Carrousel, malý Víťazný oblúk z rokov 1806-8 na oslavu Napoleonových víťazstiev:

L´Arc de Triomphe na Place Charles de Gaulle z rokov 1806-36, počas jeho stavby Napoleon stratil svoje postavenie i život:

ulice v Paríži, mosty aj nábrežia okrem svojho mena majú aj krátky vysvetľujúci popis pomenovania;
reliéf La bataille d'Aboukir na južnej strane oblúka:

vestibul v hoteli:

 

***

Aprílové jedlá - Food in April

Začnime pilafom - na troche masla som zohriala koreniny (šafran, koriander, kardamóm, rímsku rascu a kúsok štipľavej papričky), k nim som pridala mandle a ryžu basmati. Varila som domäkka, pred koncom som pridala hrozienka a nakrájanú šalotku.

 Kocky bravčového pleca podusené s korením, rascou, rímskou rascou, černuchou, borievkami /jalovec/, papričkou a cesnakom, cibuľou, mrkvou, petržlenom a stonkovým zelerom. Do šťavy som pridala trošku chlebového kvásku na zahustenie, pretlačené strúčiky nášho cesnaku a jedli sme s haluškami.

 Burgeropljeskavica ochutená rímskou rascou, koriandrom a cesnakom, grilovaná a podávaná so zemiakmi pečenými na kačacej masti, s korením za´atar a sumak, omáčka z gréckeho jogurtu a medvedieho cesnaku:

 Rizoto z ryže arborio s cesnakom, cibuľou, stonkovým zelerom, schwarzwaldskou šunkou, korením, tymianom a pred koncom som pridala hrášok a bôb - ešte z vlaňajšej úrody. 

 Dôkaz, že nejedávame len samé zdravé jedlá s málom tuku - špekáčky od mäsiara grilované na panvici, s chrenom, ajvarom a ten tmavočervený fliačik je ultraštipľavá talianska feferónková pasta - confettura di peperoncino.

Konfitované morčacie žalúdky v kačacej masti, s cesnakom, šalotkou, tymianom a rozmarínom - po niekoľkých hodinách konfitovania pri 110 °C sme jedli s krátko poduseným špenátom na masle a cesnaku, so zeleninovým šalátom a bagetou (musím dodať, že kačacie žalúdky sú lepšie, jemnejšie):

 Opečený roštenkový steak s drveným korením, opečený klobúčik portobello a teplý špenátový šalát.

 Na Veľkú noc sme si uvarili pekný kus údeného bravčového stehna od mäsiara a k nemu sme sa tentokrát rozhodli majonézový šalát vymeniť za viedenský zemiakovo-cibuľový s pažitkou.

 Upiekla som z polovice kocky droždia i špaldovo-pohankovo-pšeničný mazanec:

 Večera - M. si varil morčacie srdcia, k nim som spravila pečené zemiaky a sladké zemiaky so sumakom (arabské korenie, jedlá škumpa) na kačacej masti - majú potom lepšiu chrumkavú kôrku, než pri pečení na oleji. Dip z gréckeho jogurtu a medvedieho cesnaku, ja som jedla len zemiaky s dipom, gazda aj tie varené srdcia.

 Domáci kváskový chlieb, ražný kvások postupne pretváram na špaldový, keďže špaldovú múku používam viac. Chlieb je tak ešte vzdušnejší, s veľkými bublinami - mňam! Do tohto som pridala aj trošku pohankovej múky a nadrobno nakrájané ovsené vločky. Jedli sme ho i k šampiňónovo-rukolovej omelete:

 Roštenka pečená doružova na panvici s drveným korením, rímskou rascou, koriandrom a černuchou. Už sa nám minula ryža aj zemiaky, tak som upiekla z posledných zásob sladký zemiak, mrkvu, fenikel a cviklu. Do gréckeho jogurtu som nakrájala pažitku, rozmarín a koriandrovú vňať.

 Mesiac zakončíme opäť rizotom, na cibuli opražený stonkový zeler, cesnak a ryža carnaroli, neskôr som pridala tymian a pred dokončením ešte hrášok, kukuricu a bôb - veľmi podobné, ako predchádzajúce, dá sa všelijako obmieňať rôznou zeleninou. Nepridávam maslo, ani parmezán, ako Taliani, je to tak ľahšie na trávenie. Parmezán si niekedy M. nastrúha trošku navrch.

Bon appétit - Dobrú chuť!

Bylinková špirála - Spiral Herb Garden

Naša bylinková špirála zo škridiel, vytvorená v septembri 2009, dostala po rokoch a poslednej teplej zime, keď trávy veľmi skoro vyrašili, omladzovaciu kúru. Potrebovala ju ako soľ, totiž už sa pomaly nedala žiadna špirála rozoznať - väčšina škridiel sa mrazmi rozpadla na lupienky, výbežkaté trávy prerástli krížom-krážom, z byliniek odolala len superobrovská šalvia, ktorej vôbec nevadí ani rez do drevnatých častí, rovnako bol na tom yzop a medzi nimi sa chúlila malá saturejka horská. V tráve prerastala mäta, ktorá bola pôvodne zapustená v kvetináči.

2. apríla to vyzeralo takto:

 Gazda sa minulú nedeľu pustil do veľkej rekonštrukcie, všetko vyryl, povyberal burinu, úlomky a zbytky škridiel, vykopal zem na hĺbku rýľa, navozil si kamene z rozpadnutého múrika, spodok zasypal vápnom a začal stavať kamenného slimáka - nasucho, bez malty. Kamene podopieral z vnútornej strany o kopec zo zeminy. Z veľkého trsu šalvie a yzopu sme oddelili malú časť a zasadili do špirály, zbytok sme zatiaľ dali k múru pod bazy. Z pôvodného osadenstva sa vrátila saturejka horská a krokusy, zo záhona tymian, spod ruže časť citrónovej materinej dúšky, z kvetináča rozmarín a kocúrnik.

Dobrá duša Jarka nám darovala dva druhy oregana a tymian, neskôr pridám ešte bobkový list, medovku, levanduľu a pažitku. V kvetináčoch v dome sa zatiaľ schovávajú bazalky i alojzie, tiež majoránka; medvedí cesnak je pri múre pod jabloňami, pekne v tieni a vlhku - takisto pľúcniky. Mäty sú v miskovitých kvetináčoch na priedomí a na pavlači, materina dúška a pažitka sú pod ružou Lawiniou. Nechtík rastie rôzne v záhonoch, skorocel  a sedmokrásky na dvore v tráve. Žihľavy a hluchavky je všade dosť.