Priesmyk Gavia - Gavia Pass

Dovolenková spomienka vydolovaná z poriadnej hĺbky :-) Odvtedy prešli už takmer dva roky, ale prečo si aspoň takto trochu nezavýletovať. Kto si ešte spomína na reportáž z druhého najvyššieho priesmyku Álp, zo Stelvia? Nepreviezli sme sa iba tade, vybrali sme sa aj juhovýchodne od Bormia na ďalší priesmyk, Passo di Gavia, ktorý je desiatym najvyšším priesmykom Álp (oba údaje hovoria o spevnených cestách). 

 cesta SS300 z Bormia

 ostrá serpentína s horším povrchom

 úzka cesta

Počasie nám stále prialo, bolo slnečno, výborná viditeľnosť. Úzke uličky medzi starými kamennými domami v dedinke Santa Caterina Valfurva, kde sa miestami nevošla ani motorka s osobným autom, sme rýchlo nechali za sebou a mierili po ceste SS300 (SP29) stále vyššie a vyššie do pohoria Gruppo Gavia-Sobretta-Serrottini. Cesta bola takmer prázdna, na rozdiel od Stelvia, Mekky motorkárov i cyklistov. Je aj užšia a v horšom stave, s prasklinami a dierami. Prejazd je otvorený tiež iba v lete a za priaznivých podmienok. Opäť takmer nikde nie sú zvodidlá, ale napriek strachu z výšok a hĺbok sa nám išlo dobre - M. sa už pocvičil na Stelviu a išli sme bez bočných kufrov. Po pravej strane sme mali Monte Gavia, 3223 m n.m., ale lepší výhľad bol na ľavú stranu na Gruppo Ortles-Cevedale s ľadovcami Ghiacciaio dei Forni, s rozlohou vyše 11 km2 a výškou cez 3600 m. Stúpanie napriek sklonu cez 7 % bolo pohodové, žiadne zrázy hneď pod cestou.

 pohľad naľavo, panoráma

 vrcholy Punta della Sforzellina a vzadu Corno dei Tre Signori

 pamätník bitky na San Matteu, VIII-IX 1918

 výhľad na ľadovce Punta della Sforzellina, Cima di Val Umbrina

 zoom na ľadovce Pizzo Tressero 3594 m a Punta Pedranzini 3599 m n.m.

Naľavo sme mali parádny výhľad na zelený skalnatý svah s menšími vodopádmi, spoza ktorého vykúkali vrcholy ľadovcov - Sasso Cerena, Punta Segnale a najďalej Pizzo Pedranzini. Zastavili sme sa na vyhliadke Rifugio Berni vo výške 2541 m n.m., chata je pomenovaná podľa Arnalda Berniho, ktorý v roku 1918 velil malému horskému oddielu čo zaútočil na rakúsko-uhorské opevnenie na vrchole Punta San Matteo - 3678 m n.m. Taliani prehrali, celkovo na oboch stranách zahynulo 27 vojakov. Pamätník tejto bitky je neďaleko cesty. V roku 2004 objavili pod vrcholom tri ľadom zakonzervované telá Rakúšanov.

 Lago Bianco 2606 m n.m., v pozadí Ghiacciaio Sforzellina a napravo Corno dei Tre Signori

 vľavo Casa d´Alta Montagna naproti menšiemu Rifugio Bonetta, v strede sa týči Corno dei Tre Signori 3360 m n.m.

 Po krátkom oddychu a pekných výhľadoch na obdivuhodné ľadovce, kravy pasúce sa 2500 m vysoko, zurčiaci potôčik, na brehu ktorého rýchlo vykukli kvety, sme pokračovali ďalej na vrchol sedla. Popri tyrkysovom jazierku Lago Bianco položenom 2606 m vysoko, s impozantnými vrcholmi týčiacimi sa za ním sme došli k chate Bonetta v sedle Gavie. Na drevenom štíte je vyrytá kóta 2652 m. V chate sme si kúpili nálepky a pohľadnice, chvíľu sme sa pokochali parádnymi výhľadmi, nadýchali sa sviežeho vzduchu kým sme sa pobrali ďalej a prehupli sa na južnú stranu s prudkým klesaním, serpentínami a už nechýbal ani ten zráz hneď pod cestou. Hore je hranica medzi provinciami Sondrio a Brescia.

 zjazd dole, vpravo Punta di Pietra Rossa 3212 m a vpredu v diaľke ľadovce Gruppo di Adamello s najvyšším vrchom Adamello 3539 m n.m. 

 serpentína

 v daždi alebo za sneženia to musí byť o držku 

 Lago Nero 2386 m, vpravo hore cesta, v strede Cima di Savoretta 3096 m n.m.

Klesali sme po úzkej, krivoľakej ceste s ostrými serpentínami väčšinou 10 % ale i 16 %, točila sa mi hlava z pohľadu do hĺbky a nikde žiadne zvodidlá! K tomu uzučký neosvetlený vlhký tunel... Dole v hĺbke Valle delle Messi, na druhej strane sa týčili svahy Cima Monticello 3161 m n.m. a Monte Coleazzo 3006 m n.m.  Na začiatku toho bláznivého takmer 18-kilometrového zostupu je hneď pod cestou Lago Nero, 2386 m, vpredu v diaľke sa skvejú ľadovce Gruppo di Adamello.

 pohľad späť k vrcholu Gavie

 kravy vo výšinách

 hlboké Valle delle Messi s riekou Oglio Frigidolfo a vpredu Gruppo di Adamello

 hrôzostrašné klesanie a za zákrutou nič!

Dlho-predlho sa vezieme krajinou bez kríčkov a stromov, pohľad späť cez plece nie je o nič upokojujúcejší, než hľadieť dopredu na ľadovce za údolím. Ale i cez strach ten zážitok dobíja energiu. Aj ten tmavý vlhký tunel sme prešli bez auta v protismere a blížili sme sa do mesta v údolí - Ponte di Legno.  I keď ani pri vjazde do zalesnenej oblasti - bez pohľadu na strž pod nami - sme nemali veľa pokoja, práve tu boli tie najstrmejšie úseky, cez 14 %.

Napriek nášmu strachu - alebo možno práve kvôli nemu, ako sme ho prekonali, to bola parádna jazda, nádherná príroda vôkol, pekné počasie, minimálna premávka, zapôsobilo to na mňa viac, než slávne Stelvio.  
P.S. Borci tadeto jazdia Giro d´Italia. Klobúk dole!

Obývačkové okná - Living Room Windows

Prišiel čas na veľký krok a na značnú viditeľnú zmenu - po všetkých našich opravách starých okien novými nátermi za pár korún, výmene hrebeňa na prístavbe, napojení sa na kanalizáciu, spolu s vynovením kúpeľne i záchoda hneď prvú jar nášho gazdovania tu v dome, po novej omietke na bráne a oprave maštaľnej klenby nastal čas na ďalší zásah a zmenu k lepšiemu. Pálilo nás to už dlho, otrasné trojdielne okno v obývačke - výdobytok modernizácie zo 70. či 80. rokov. Bolo na odstrel hneď od začiatku, lenže na rozdiel od opálenia náteru, zatmelenia a nových náterov - čo zabralo v prípade pôvodných šesťtabuľkových okien - tu išlo o radikálny krok, ktorý zahŕňal: zohnať remeselníkov, ktorí majú staré frézky a vedia urobiť požadovanú profiláciu priečok, požiadať pamiatkarov o stanovisko (v tom problém nebol, ani na chvíľu sme neuvažovali o výmene trojdielneho okna za plastové alebo eurookno, pamiatkari mohli byť len potešení :-)), zohnať statika na posudok a návrh, zohnať architekta a hlavne našetriť na celú túto akciu. Súhlasné stanovisko pamiatkarov máme už od júna 2013...

Stolárov som našla na stránke propamatky.info, dokonca majú firmu pomerne blízko. Po skúsenosti s miestnym stolárom pri posteliach a vetracom okienku som už ani bežných stolárov nehľadala; aj tí šikovní, čo nám vynovili spálňový nábytok, vedia iba rovné priečky a my sme chceli čo najvernejšie kópie zachovaných prastarých okien. Keď už boli všetky dokumenty hotové a schválené, okná aj s okenicami vyrobené, zasiahol statik. Skoro ako v tom kreslenom vtipe s hojdačkou, náš plán s klenbovým nadpražím rýchlo zhatila jeho obhliadka povaly a krovu nad oknom. Od začiatku bolo jasné, že by sme sa mali vôjsť pod I-preklady z tej modernizácie (pôvodne tam bolo šesťtabuľkové okno len jedno, predchodcovia klenbu vybúrali a vsunuli tam asi tri I) a ani so šírkou otvoru nemal byť väčší problém. Klenby mali byť síce len pohľadové, nie nosné, ale z poriadnych materiálov, žiadne sádrošové makety. Statik ale svoj návrh musel zmeniť, pokiaľ by sme razom nevymenili aspoň časť krovu (to je ďalšia otvorená kapitola a "dáreček"), ktorý prehlásil za havarijný. Kde vziať a nekradnúť, že, tak sme v poslednej chvíli museli pristúpiť na kompromis s rovným nadpražím. Ak sa raz vymení a spevní krov, môžme sa k tým klenutým nadpražiam dopracovať.

moderné panoramatické okno pripravené :-) 

Murári boli optimisti a museli si zvyknúť na kamenný dom s majiteľmi, čo nechcú ani o smietku cementu viac, než je nevyhnutné, omietky aby boli prirodzené bez ostrých rohov, ich optimizmus sa trochu zadrhol na tom, že ani architekt, ani oni sami nemali úplne jasno, ako sa osádzajú okná s murovanou špaletou, ešte k tomu všetkému do existujúceho otvoru s I-prekladmi, do ktorých sa za žiadnych okolností nesmie zasiahnuť, inak sa celá akcia dostane do inej dimenzie. Bežne by mala byť hrubá stena, do ktorej sa zvonku vyseká drážka na úzky rám a zvnútra drážka s dvoma odskokmi na dvojitý rám - pre okno + okenicu. Ja som síce vravela, že tie boky musia byť viac osekané a zošikmené, aby sa TO (okno a sklopená okenica) tam vošlo, ale pri mojej výške pod 160 cm asi nepôsobím dostatočne autoritatívne pre takýchto harcovníkov; už som si zvykla, že si vykladám, robia si po svojom a nakoniec i tak príde na moje slová :-P. Piaty deň dorazili stolári a osadili okenné rámy, do otvorov sa v pohode zmestili - až na malý detail, že vonkajšie okno bolo kvôli zníženému I nižšie a murovaná špaleta by bola našikmo. Museli sme týždeň čakať s vybúraným otvorom prekrytým modoru plachtou, kým sa murár vráti z dovolenky. 

dom je z kameňov spájaných hlavne hlinou, žiadna vzduchová medzera 

takto sme boli dva a pol týždňa, najprv 16 °a potom vyše 35... 

optimisti murári si mysleli, že toto je pripravený stavebný otvor 

ups!  

stolári vybrali takýto šuter :-O, ako mierka je trištvrte tehly 

Našťastie znižovanie parapetu prebehlo hladko a rýchlo, kamenný múr (kamene spájané prevažne hlinou!) sa neodsekával, ale rezal. Prachu všade milión, ale nič sa nevyvalilo.  

V strede tretieho týždňa konečne boli usadené rámy, vo štvrtok murári doplnili malé kamene do parapetu a zahladili vápennou (VÁPENNOU, nie ako si dnes všetci predstavujú pod vápennou tú s prídavkom cementu) omietkou aj štukom, nahodili bočné špalety, len hore zostala nad rámami dutina, pretože sa pod I ťažko nahádže 6-7 cm omietky, aby bola špaleta zarovno s drevenými rámami...

konečne ich stolári osadili 

ja som vravela, že to majú ešte zošikmiť...

Z moderných materiálov použili penu na vyplnenie dutiny medzi murivom a rámom, na klapačke (ten stredný stĺpik) vonkajšieho okna je malé tesnenie. Inak sú okná z masívu bez komôr, priečky tenké a zasklenie jednoduchým sklom, na vonkajších krídlach je staré krivoľaké sklo. Kovania sú pôvodné, doplnené novými replikami. Žiadne krídlo v celom našom dome sa nedá vyklopiť, všetky sa otvárajú buď smerom von alebo dnu. Do kamenného domu, obzvlášť keď sme zistili, že sú šutre spájané hlinou, či hlinitou maltou, nechceme žiadne nepreverené utesňujúce materiály, ktoré neprepustia vlhkosť von.

 detail profilácie

Parapety boli dosiaľ obložené drevenými latkami, po znížení sa nám tam ľahko vošli podlahové ručne robené tehlové dlaždice, půdovky, čo zvýšili ešte od rekonštrukcie kúpeľne so záchodom. Sadli ako uliate, museli sa prirezať iba na krajoch, dĺžka akurátna. Kocúr sa tam snáď bude vyvaľovať s rovnakou chuťou, ako lehával na dreve.

asi ich necháme bez záclon 

hotovo!

V piatok aj v sobotu som umývala, M. vešal a k dokonalému finále chýbal jeden biely lampáš, museli sme dnes dokúpiť :-D
Maľovať sa bude až ktovie kedy, ešte treba zasekať rúry k radiatoru a osadiť nový. 

 pred a po - rehabilitácia sa podarila, ešte zostávajú ďalšie okná a fasáda, hádam sa toho dožijeme

vyzerajú akoby ich jedna mater mala, nie?

Iste odpustíte dlhočizný výlev, ale chápete tú radosť, myslím, že dobrá vec sa podarila. Kompromisy boli, ale v takej miere, že dom vyzerá stále dobre a ťažko by niekto neznalý veci tipoval, že okná sú robené teraz.

Májové jedlá - Food in May

Lásky čas som začala povarenou fazuľou z našej úrody, keď bola takmer hotová som pridala špaldové krúpy. Do horúceho som nakrájala červenú cibuľu a pór.  

 To bol môj obed a na večeru som k tomuto kernottu (tak sa nazývajú špaldové krúpy) mierne obvarila ošúpanú bielu špargľu a spravila aj omeletu so špargľovými kúskami:

 Opäť biela špargľa - chuťou pripomína kaleráb, treba ju ošúpať kvôli tuhým vláknam - k nej stratené vajce, sparený špenát na masle a cesnaku a delikatesu zavŕšila holandská omáčka. 

 Po holandskej omáčke vždy zostanú bielka, obvykle ich dám do palaciniek, ktoré sú potom ako penová omeletka, ale teraz som k nim pridala jedno vajce a vznikla sýta frittata (hrubšia omeleta), pridala som pór a paprikové vločky.

 Rýchly dezert z ananásu a karamelovej omáčky: na masle som rozpustila cukor a pridala trošku hruškového Fernetu.

K filetu zo zubáča som spravila zemiakovo-reďkovkový šalát. Zemiaky uvarené v šupke, ošúpané a nakrájané na kolieska, ešte k teplým som zamiešala nakrájané reďkovky, pridala olivový olej - teplom sa pekne rozvonia - a pažítku. Samozrejme soľ a čerstvo namleté korenie.

 Na šalotke podusená ryža arborio, stonkový zeler, mrkva a kapia, dochutené šalviou a oreganom; do hotového som zamiešala pór.

 Pomaly pečená hovädzia hruď na nízku teplotu, ku ktorej som nadrobno nakrájala stonkový zeler, petržlen a mrkvu. Gazda si objednal tarhoňu ako prílohu.

 Zelená špargľa priamo zo špargľovej farmy. Chuťou pripomína brokolicu, netreba ju šúpať, iba olámať spodné časti stopky. Opäť so strateným vajíčkom a holandskou omáčkou. 

 Grilované kuracie prsia so šampiňónmi, špargľou a šalátom z našej úrody - cibuľka, dva druhy listového šalátu, rukola a k nim kúpená kapia, uhorka a troška petržlenovej vňate, dresing vinaigrette z olivového oleja, medovej horčice Maille, soli, pomletého korenia a balzamikového octa. 

 Jahodová bodka - s balzamikovým octom, cukrom a lístkami citrónovej materinej dúšky (Thymus citriodorus).

Dobrú chuť - Bon appétit!

Záhon pod susedovou garážou - Bed alongside the Neighbor´s Garage

Pred rokom to bolo pusté miesto, kde z holej zeme vytŕčali steblá dákej buriny a vysiatej lúčnej zmesi. Pred dvoma rokmi to bol tmavý kút zarastený kozou nohou, žihľavou, brečtanom a kúsok vedľa bol vchod do nepoužívaného záhradného sklípka. Ako sme sa dopracovali k záhonu som popísala na jeseň, po výsadbe cibúľ som bola zvedavá, ako to všetko rozkvitne. A tu máme prehľad:

V polovici marca už okrem snežienok vykukli aj krokusy - ´Flower Record´, ´Prins Claus´ a žlté vlaňajšie kúpené ako rýchlené; na koniec záhona som dosadila čemericu.
Začiatkom apríla už kvitli scily mischtschenkoana, čo vyzerajú ako puškínie, vyrašili listy tulipánov aj narcisov a rozkvitali scily dvojlisté. 

17. marca 2015:

 7. apríla:

Priam explózia ale nastala až v poslednej tretine apríla, kvitli žlté i oranžové hyacinty, tulipány ´Request´ aj na konci záhona ´Pastel Friends´ a v druhej polovici záhona i narcisy ´Thalia´, ´Snow Frills´ a medzi nimi mali bacuľaté púčiky ´Manly´. O štyri dni už kvitli aj tieto plnokveté v celej kráse.

21. apríla:

25. apríla:

Priblížený pohľad zo spálňového okna, rozdiel 22. apríla a 3. mája, v druhom prípade už boli rozkvitnuté všetky narcisy a neskoré papagájovité tulipány už mali púčiky. A zakvitla i jabloň.

 Ešte v polovici mája kvitli tulipány, narcisy už väčšinou odkvitali - okrem drobnokvetých druhu Jonquilla ´Lieke´, k slovu sa dostali papagájovité tulipány ´Black Parrot´ a hyacintovce, rašili i ruže.

12. mája:

Začiatok júna už odvial všetky cibuľoviny, listy zaschýnajú a zaťahujú sa, stále však kvitnú violky a zväčšujú sa listy rudbekií v pozadí, astry vyháňajú lístky, dvojfarebne kvitne šalvia a štafetu preberajú ruže. Spočiatku si však musia pozornosť vybojovať s rozvoniavajúcimi bazami v rohu. Pohľad z odstupu opäť potvrdzuje, že nech je záhon akokoľvek dlhý a široký, stále je v zelenej ploche nenápadný.

7. júna:

Dnešný záber na rozkvitnutú ružu ´Don Juan´ (Malandrone, 1958) a vedľa záhona už kvitne i historická remontantka ´Souvenir du Dr. Jamain´ (Lacharme, 1865):