Dnes v záhrade - Garden Today

Už tretí deň mrholí, či skôr vytrvalo prší. Síce mi to skazilo plány na pletie a sadenie cibúľ, ale dážď je potrebný - je to stále doháňanie letného deficitu, nie je to ešte zásoba na zimu...

Podvečernú bezdažďovú prestávku som využila na obhliadku záhrady. Trsy astier ani echinaceí nie sú veľmi bohaté, astry sú aj o dve tretiny menšie, než vlani. Nedostatok vlahy sa prejavil, nepomohlo ani polievanie, slnko pražilo od skorého rána až do večera neuveriteľnou silou a mnoho týždňov. No i tak každý osamotený kvietok poteší.

Na južnej strane sa rozrástol "myší kožíšek" čistec vlnatý, jeden rozchodník sa pekne rozkošatil, druhý je len tak, aby sa nepovedalo. Šípok je ale neúrekom.

V záhone pod susedovou garážou svietia astry, pod nimi sa krčia malé cyklámeny a ako každú jeseň, aj teraz som tam dosadila violky. 

Ružový záhon na mieste, kde sa predtým začínal dvíhať násyp nad sklípkom stále zdobia púčiky - Fighting Temeraire, Wild Rover aj Queen of Sweden. 

 Vedľa ružového záhona je najväčší krík hortenzie, ďalšie tri menšie sú medzi jabloňami - dve som minulý týždeň vyryla a nasypala im rašelinu, lebo trpeli dákou chlorózou, aj keď som ich konečne po rokoch prihnojila. Za sedem rokov záhradníčenia sme minuli asi 40-50 litrov rašeliny, čo nie je až také zlé skóre v časoch popularity rododendronov, azaliek, vresov, čučoriedok... Samozrejme úplne bez rašeliny by to bolo lepšie, ale jedna hortenzia už to nezvládala v záhradnej zemi.

V oválnom záhone za višňou mi treba vyryť omrznuté georgíny. Podnož, čo premohla očkovanú ružu už má tiež šípky. Astra vedľa pivoniek je po suchu maličká, chystám sa preplieť jej okolie. Malú jablonku pred piatimi rokmi v zime zajac ohlodal tak, že sme ani nedúfali, že sa spamätá. A ona zabojovala, vyrašila nové konáriky - tento rok sme museli pretrhávať jabĺčka, toľko ich bolo.

 A na záver južný záhon pod múrikom. Oranžová ruža každý rok na jeseň trpí čiernou škvrnitosťou, rada omŕza, ale kvitne aj takto neskoro. Vlaňajšia astra má len pár halúzok, a najväčšia modrofialová je tiež len slabou ukážkou oproti minulému roku. Malý cyklámen prežil aj na južnej strane, majú radšej menej exponované miesta. Určite bol rád za pritienenie kosatcovými listami a levanduľou.

Úplne nakoniec môj spoločník, nešťastný z mokrej trávy. Práve zašuchotal vták, preto ten ostražitý výraz ;-) 

Septembrové jedlá - Food in September

Mesiac som začala narodeninovým koláčom - Tarte Tatin s hruškami. Hrušky alebo jablká sa nechajú obaliť v karameli z cukru a masla. Cesto je prepracovaná krehká mrvenička z múky a masla, k nim sa pridá žĺtko a voda. Skaramelizované ovocie sa prekryje plátom vychladeného cesta a pečie. Upečený koláč sa obráti ovocím navrch - je to veľmi sladké a návykové ;-)

Vrchol paradajkovej sezóny nesmie byť bez polievky - paradajky nakrájam na malé kúsky a povarím s bylinkami (teraz bobkový list, rozmarín a tymian) a mletým korením. Nakoniec pridám natenko nakrájané pečivo a kvapku olivového oleja.  

 Hrušky som dala do kysnutého koláča. Mala som trochu viac cesta, takže mi vyšiel skôr bochník, než koláč. Na hrušky som dala drvený kardamóm.

 Paradajky nakrájané nadrobno som nechala vydusiť na hustú kašu a pridala som k nim namočenú a povarenú fazuľku mungo, korenia a nakrájanú cibuľku.

 Zemiaky nakrájané na hrubšie plátky a pečené v rúre, k nim som potom pridala kapiu a cukinu. Dresing je z gréckeho jogurtu s cesnakom a štipkou údenej papriky.

 Namiešala som si jedno kysnuté cesto, z polovice som upiekla slivkovo-hruškový koláč:

 ... a z druhej polovice pizzu na plech. Než sa upiekol koláč som vydusila paradajky na základ, posypala som nakrájaným estragónom, rozmarínom a tymianom, samozrejme nakrájaným cesnakom. Nasledoval nakrájaný baklažán, cukina a pór.

Pečené zemiaky s cukinou, salsa z vydusených paradajok s balzamikovým octom, cesnakom a vňaťovou cibuľkou. Dochutila som tymianom, rozmarínom a estragónom. Prvé husle hral rumpsteak z odležaného mäsa, len korenený drveným korením a osolený:

 Vývar z dvoch morčacích krkov, ktoré som najprv chvíľu opiekla v rúre. Dochutila som ho drveným feniklom, sušeným zázvorom s rímskou rascou a sušenou šalviou. 

 Mesiac sme zakončili okrem morčacieho vývaru aj pomaly pečenými morčacími spodnými stehnami. Piekla som ich na 120 °C úplne domäkka a pritom zostali šťavnaté, mäso odpadávalo od kosti aj od šliach. Dochutila som mletým korením, rímskou rascou, bobkovým listom a nakrájanými borievkami (jalovec). Neskôr som pridala k stehnám nadrobno nakrájaný petržlen, mrkvu, stonkový zeler, paradajky a cesnak. Príloha bola tarhoňa.

Bon appétit - Dobrú chuť!

Chrustenická baňa - Iron Ore Mine Chrustenice

Teraz sa to už zdá byť ako sci-fi, ale začiatkom augusta sme sa okrem jaskyne šli schladiť aj do železorudnej bane neďaleko Berouna, do Chrustenického dolu. Sprístupnená šachta je len maličký zlomok pôvodnej veľkosti, baňa mala až neuveriteľných 84 podzemných poschodí do hĺbky 426 metrov. Táto obrovská baňa fungovala v rokoch 1861-1965 a za ten čas sa vyťažilo takmer osem miliónov ton železnej rudy.

Prehliadka trvá skoro hodinu a schladili sme sa riadne, dole bola teplota pod desať stupňov. Príjemným prekvapením je možnosť dotýkať sa exponátov, sprievodkyňa mnohé z nich aj predviedla - rachot pneumatickej vŕtačky v úzkej chodbe stojí za to ;-) No a kto by sa nechcel zviezť banským vláčikom?

Skanzen funguje už osemnásť rokov, táto návštevnícka sezóna sa práve skončila, ale neváhajte a vyberte sa tam budúci rok. Kto zbiera turistické vizitky, tu nájde hneď dve do zbierky. 

Pre milovníkov histórie i technických pamiatok je to veľmi pekný výlet. Pre mňa ešte so zvláštnou príchuťou, môj dedko aj krstný boli banskí inžinieri.

pneumatická vŕtačka, vydáva slušný rachot 

 podzemná stajňa s boxami pre tri kone 

 aj tento bager a otočný nakladač v jednom sprievodkyňa predvedie, návštevníci si môžu stúpnuť na plošinu 

 úzko, tma a vlhko 

strmé schody sú tá pohodlnejšia časť cesty, dá sa ísť aj po rebríku ;-)  

 jazda banským vláčikom 

 záver prehliadky tvorí výstava náčinia, rúd a strojov 

 malé banské mašinky 

 turistické vizitky - nálepky 

 

Průhonický park - The Průhonice Park

Začiatkom júla v horúcu sobotu sme sa vydali do Průhonického parku. V záhrade sa v takej spare aj tak nedalo nič robiť, bazén nemáme, tak sme sa prešli po rozľahlom parku, ktorý patrí v rámci historického centra Prahy na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pred 135. rokmi založil tento krajinársky park gróf Arnošt Emanuel Silva-Tarouca, dnes možno obdivovať až tisícšesťsto domácich aj cudzokrajných stromov a pokiaľ prídete v máji alebo začiatkom júna, môžte obdivovať až osemtisíc rozkvitnutých rododendronov.

 My sme sa išli pozrieť hlavne na ruže v Botanickej záhrade na Chotobuzi. Prvé očarenie príde však hneď za vstupnými vrátami, pred zámkom je nasadené neuveriteľné množstvo parkových ružičiek. Okolo rybníka s kačkami a veľkými kaprami sme sa vydali popod alpinum so skalničkami, ktoré si ako jedny z mála a bez úhony vychutnávali slnečné lúče. Na brehu potoka čerpali vlahu trvalky a nádherné hortenzie, modrá Hydrangea macrophylla a H. quercifolia. Na chvíľu sme sa zanorili do milosrdného tieňa stromov, aby sme došli k Botanickej záhrade na Chotobuzi, ktorú slnko spaľovalo o 106.

Okolo rozľahlého záhona ľalioviek (Hemerocallis) sme sa dostali k ružiam, najprv drobným parkovým, vedľa v tráve boli historické a za nimi sa na pilieroch ťahali popínavky. Popisky sú pri kmienkoch, niekde chýbajú, inde sú zarastené trávou. Ktovie, ako sa ruže vyrovnávajú s extenzívnym pestovaním, tu asi niet veľa času na okopávanie, strihanie odkvitnutých kvetov, prihnojovanie a polievanie. Ako často asi musia nejakú vykopať a nahradiť ju inou?

  historické ruže

toto by mala byť Mír (Böhm, 1946) 

Za ružovými záhonmi je zbierka rôznych kosatcov. Aj pri nich sú na kraji vysadené historické ruže a ďalšie kríky sú smerom k východu naľavo. Pokochali sme sa, unavení teplom sme sa vydali opäť chodníkom popod stromy k rybníku pod zámkom. 

 hore vľavo Iris pseudata Take No Sato, vpravo I. ensata Agripinella
dole vľavo I. ensata Wonderful Delight, vpravo I. ensata Raspberry Gem

bohato rozkvitnuté kríky sú Raubritter (Kordes, 1936)

Prechádzku parkom sme ukončili na nádvorí v kaviarni.  Nádvorie je tiež plné tmavočervených popínavých ruží. Na záver si neodpustím aj trochu architektúry, či skôr stolárskeho a kováčsko-pasiarskeho remesla. Kľučka ťažkých vyrezávaných zámockých dverí a vstupné vráta do parku:

Všetko podstatné sa dá vyčítať na stránkach parku, návštevu možno naplánovať aj podľa obdobia kvitnutia.

Augustové jedlá - Food in August

Druhý prázdninový mesiac prekvapivo pokračoval v nezvyčajných horúčavách a to sa samozrejme nikomu do vyvárania a vypekania nechce. No ale zo vzduchu sa žiť nedá, preto sa predsa u nás niečo v kuchyni urodilo.

Začnime sladko, na výročie sobáša som upiekla malé pavlovy - výhoda je v tom, že pri servírovaní jednotlivých porcií sa dezert nerozdrobí, každý si ho pomačká až sám :-) Vyzerá to zložito, ale je to jednoduché, základný recept na bielkový korpus nie je vôbec komplikovaný a ďalej je to už hračka - neprepísknuť dobu pečenia, nechať pozvoľna vychladnúť, ušľahať šľahačku a doplniť podľa sezóny a chuti - rôznym čerstvým ovocím, džemom, ovocným rozvarom... Ja som dala lesné čučoriedky.

 Na delikatesnej vlne sme pokračovali ďalej, z kačacích pečení sme si spravili domácu paštétu. Pečene sme krátko podusili na panvici s kvapkou alkoholu - vhodné je brandy, sherry, portské alebo tokaj. Korenie, soľ a tymian, možno i trošku cesnaku, potom to pomlieť na mäsovom mlynčeku, hladkú zmes rozotrieť do hrantíka pokladeného plátkami slaniny. Navrch opäť tymian a nechať chvíľu piecť, potom dať schladnúť a navrch rozotrieť kačaciu masť. Odložiť do chladničky a potom už len vychutnávať - s opečenou cibuľou, nejakým čatní, kyslastým džemom, alebo cibuládou ako sme mali my. Červená cibuľa nakrájaná na plátky sa opeká na masle ochutená korením a bylinkami - dala som tiež tymian, podleje sa troškou červeného vína alebo brandy a nechá sa dusiť alebo na nízku teplotu v rúre. Voilà:

 Horúčavy ma dotlačili k ľadovej káve s kvapkou smotany:

 Letná klasika, rýchle špagety so zeleninou zo záhrady - tú nechám na panvici na oleji so štipľavou papričkou. Tentokrát to bola cukina, kapia, baklažán a nakoniec paradajky.

 Dusená glejovka s korením - čierne, rasca, rímska rasca, borievky, bobkový list. Šťavu som trochu zahustila chlebovým kváskom. 

 Clafoutis s lesnými čučoriedkami:

 Na panvici pečené kuracie prsia, opečená cukina s baklažánom a ryža s bylinkami a vňaťovou cibuľkou.

 Naložené jahody z likéru som pomiešala s višňovým džemom a vrstvila som to medzi krém z mascarpone a cukru. Navrch som naliala ešte trochu domáceho ríbezľového likéru:

 Bravčová panenka korenená drveným korením, obalená v slanine. V rúre som upiekla zemiaky, neskôr som k nim pridala aj cukinu. Ešte ajvar a je to.

 Palacinky som piekla na prepustenom masle, do cesta som pridala trochu korenia garam masala. Plnila som osladeným tvarohom a lesnými čučoriedkami.

Bon appétit - Dobrú chuť!