streda 8. augusta 2018

Mačky ´16 - Cats 16

Už celkom dlho som nepísala o mačkách, pritom sú našou každodennou súčasťou, väčšinou radostnou. Mačky sú vraj kráľovnami internetu, neoficiálnym maskotom :-) Niet sa čomu diviť, mačky sú perfektné a kto má šťastie byť s nimi kamarát a užívať si ich spoločnosť, ten má postarané o pekné chvíľky každý deň.  Sú svojské - to vie aj ten, kto neprenikol do ich tajomstiev, koluje o nich mnoho vtipov a typických scénok.
Odkedy Kocúr prišiel k nám, skoro doslova sa votrel v novembri 2013, som prešla mnoho debát a článkov o mačkách, myslím, že ich prejavy a povahy vcelku dobre chápem. Keď sa to tak vezme, odjakživa som bola mačací človek. Síce sme ako deti so sestrou žobronili o mačiatko, šteniatko, a nakoniec som skončila s morčiatkom, v zbierke mojich pohľadníc s prehľadom vládli mačky a mačkovité šelmy. Na jednej návšteve sme spali u hostiteľov v spálni a ráno za mnou prišla ich siamka, údajne rezervovaná až nepriateľská voči cudzím :-) Do denníka som si niekedy v roku 2000 či 2001 zapísala "som rozmýšľala, že ak by som niekedy bývala v dome, mala by som mačiatko" - vtedy som bývala v paneláku, v inom štáte, než dnes a čo nastane som vôbec netušila.  

29.6.2016 - mačky majú vrelý vzťah ku krabiciam a škatuľovitým predmetom, ako je napríklad príručný kufor

22.7.2016
Kocúr miloval pobyt vonku, odkedy sa u nás udomácnil a mal zabezpečný pobyt vnútri za nepriaznivého počasia - tu pomáha vyberať zemiaky

28.7.2016
Lišine povestné rozvaľovanie sa, ona naozaj nie je typ, ktorý by sa rozpakoval

Kocúr mal rok 2016 veľmi pestrý, po operácii polypu v uchu musel mať dlho golier a bol zavretý vyše dvoch mesiacov.  Potom ma trápil tým, ako schudol, vypadávala mu srsť v chuchvalcoch, bola matná a odstávala mu od tela, šablil a viac pil. Také príznaky nikdy neveštia nič dobrého - buď je to porucha štítnej žľazy, poškodené obličky či azda nejaká rakovina... Rozhodla som sa konať a takmer som si u doktora vydupala poriadnu prehliadku aj s krvným rozborom - i keď ma chcel presvedčiť, že je to normálny stav staršieho kocúra. Vo výžive chyba nebola, podávala som mu neobilné konzervy, mäso aj doplnky (pivovarské kvasnice, morské riasy...). No tůdle bežný stav -  dobre, že som sa nedala odbiť. Mal zvýšené hodnoty močoviny a kreatinínu, obe signalizujú problém obličiek (niekedy sa tak tvári aj štítna žľaza, je nutné spraviť ďalšie testy). 
Kocúr dostal diétne konzervy Specific FKW (Feline Kidney Wet). Už aj predtým často trpel nechutenstvom, takže dostať doňho, čo je potreba, bol koľkokrát oriešok. Skončili sa jednoduché časy, keď obe mačky mali to isté a nebolo až tak nutné strážiť, ktorá žerie z ktorej misky. Navyše ešte chodil von, takže ustrážiť, aby u susedov nepožral lacné dochutené prifarbené granule bola ťažká úloha.

28.8.2016 - rozdáva sa tvaroh

30.7.2016 - uhol pohľadu, obe si myslíme ´je to moje kreslo´

8.8.2016 - Liši si užíva a "nerieši"

O dva mesiace od diagnózy podstúpil čistenie ucha aj zubov v narkóze. V uchu s vyoperovaným polypom sa mu v hĺbke nazbieral maz, ktorý nie a nie dostať v bdelom stave von. Keď už mal byť v narkóze, poprosila som o celkovú kontrolu, keďže sa krátko predtým ukázalo, že kokeršpanielka rodičov mala v celom tele metastázy rakoviny. Našťastie dobrodruh bol v pomerne dobrom stave, na to, čo si všetko prežil - roky bez starostlivosti, sužovaný parazitmi, hladom, vyčíňaním počasia, bitkami s kocúrmi... Má vraj pľúca ako fajčiar (u nás sa nikde nefajčí) - zrejme následok dlhoročnej nestarostlivosti a pobytu vonku v mrazoch; ešte dlho po tom, čo mal u nás zázemie a kvalitnú stravu, mal prejavy mačacej nádchy. S vyčistenými zubami mohol baštiť svoju diétu. Bohužiaľ hodnoty močoviny aj kreatinínu od minulého odberu stúpli, kreatinín zo 177 na 305. A tak som opäť študovala, až som objavila Ipakitine, ktorý má zo stravy viazať fosfor. Pre istotu som mu dala detoxikačný cyklus. Odvtedy chodí na kontrolné odbery každého polroka.

4.9.2016 - maród v posteli, mal prasknutý či porezaný vankúšik na labke

28.9.2016 - posledná fotka Kocúra vonku

1.10.2016 - poškriabané brucho, potierame mastným krémom

Od jesene 2016 je iba vnútri - až na dva úteky, keď sa mu podarilo sa prešmyknúť cez dvere. Jeho opakované súboje s cudzími kocúrmi nielen, že zaťažovali náš rozpočet, ale už si to so svojím pohnutým zdravím nemohol dovoliť tak, ako v minulých rokoch. Posledným súbojom bol ten na konci septembra, protivník mu doškriabal brucho, že musel byť oholený kvôli zákroku. Dosť ho to bolelo, a kým sa mu brucho zahojilo, než mu srsť dorástla, vonku sa medzitým ochladilo, takže Kocúr už bol v suchu a teple, v bezpečí (keď som ho brala v náručí na pavlač, aby skontroloval dvor, chytila ho triaška) a my máme odvtedy aj po starostiach s kliešťami či blchami. A máme plne pod kontrolou jeho jedálniček, už sa nemôže ládovať hocičím u susedov.

12.10.2016 - Kocúr sa zotavuje a nahrieva sa na radiátore, Liši si tiež užíva teplo (vzácna chvíľka, keď sú spolu)

12.10.2016 - Liši

23.10.2016 - Kocúr sa ešte zotavuje a stále sa nahrieva na radiátore

O Liši toľké traktáty písať netreba. Priniesla som ju od susedov koncom augusta 2015 asi ako 3,5-mesačnú a odvtedy bola vnútri - najprv aby si zvykla (mačka by v novom prostredí mala byť zavretá aspoň mesiac), potom z obavy aby ju nejaký kocúr nenakryl ešte mladučkú; na jar 2016 sa zotavovala z kastrácie a potom to už bolo pohodlné - ona je netýkavka a kliešte ani blchy by si nedala vybrať tak odovzdane, ako Kocúr. Preto má Liši stále mäkučké vankúšiky na labkách a jemnučkú srsť.

23.12.2016 - Liši na chalupe, samozrejme v mojej posteli

28.12.2016 - Kocúr vystriedal skoro všetky pece, nahrieval sa skoro až do roztopenia a vyberal mýto za vstup do špajze :-)

utorok 31. júla 2018

Pečenie chleba - Bread baked in a Bread Oven

V sobotu bola v šumavskej Lenore Slávnosť chleba. Na place pri Sklárskom múzeu a obecnom úrade boli remeselné stánky, regionálne potraviny a súťaž vo varení guláša. Nás však zaujímalo najviac to, čo sa odohrávalo o kus ďalej, priamo pod cestou totiž stojí stará hlinená pec na chlieb. A tam bol kľúčový program Slávnosti, ktorý mimochodom prebieha každý rok v poslednú sobotu v mesiaci od apríla do decembra. Pečenie pečiva a chleba v obecnej peci - hlavou postavou je pán Augustín Sobotovič (slovenský rodák z okolia Hlohovca). Pán Sobotovič je vyučený pekár, ale od mladosti sa živil niečím iným a k pekárčine sa vrátil až na dôchodku, keď zistil, že v Lenore je chlebová pec a predsa sa v nej nič nepečie. Oprášil teda všetky vedomosti a zručnosti, aby oživil túto prastarú tradíciu.
V Lenore bývali tri takéto pece, nechal ich postaviť majiteľ sklární pre tých zamestnancov, ktorí  si nemohli dovoliť vlastnú pec a tak sa o náklady za drevo podelili. Pec je z 1. polovice 19. storočia (cca 1837) a používala sa do 60. rokov. Od roku 1958 je chránená ako kultúrna pamiatka. Pečenie v nej znovu zaviedli v roku 1998, potom nasledovala krátka prestávka, kedy sa žezla ujíma pán majster Sobotovič a odvtedy každý rok prináša mnohým ľuďom radosť - však pochutnať si na poctivom a lahodnom pečive či chlebe je čistá radosť, za ktorou je však spústa práce. Tu ozaj platí, že bez práce nie sú koláče. 
Múku, drevo a ekonomické pozadie akcie zaisťujú miestni podnikatelia, obec a Juhočeský kraj. Napečené produkty nie sú na predaj, členovia Veľkej lóže peciarskej (pán Sobotovič s manželkou a pomocníčkami) ich rozdelia návštevníkom. Príspevok je dobrovoľný.
Od skorého rána sa začína náročná šichta - kvas je nachystaný už deň vopred, od asi piatej rána sa už kúri v peci tvrdým drevom. Okolo šiestej ráno pekár zamiesi cesto na pečivo a potom i na chlieb. Po siedmej sa začínajú hniesť a tvarovať pletenky aj cesto na posúchy. O deviatej sa začal program Slávnosti chleba a my sme dorazili z vedľajších Volar, aby sme túto tradíciu videli (z domu to máme dvesto kilometrov). Pán majster si poctivo odvažoval dávky cesta a miesil bochníky, dámy tvarovali na plechy cesto na posúchy (chlebové placky) - toľko plechov pohromade ste nikdy nevideli. Na niektorých bolo roztiahnuté cesto, z ktorého potom budú slané placky, na ďalších boli naukladané vedľa seba pletenky.
Po deviatej majster vyhrabal uhlíky i pahrebu z pece, vymietol ju čečinou, vytrel mokrou handrou. Spravil skúšku vhodením hrsti múky a ešte raz vytrel vnútro pece. Začalo sa nosenie množstva plechov a okolo desiatej už prvé išli do pece. Drobné pečivo, placky a koláčiky sa piekli prvé preto, že pec je rozhorúčená a chlieb potrebuje dlhší čas, než malé kúsky, a tak by sa spálil. 
Nielen, že je to fyzicky i časovo náročná práca, ale chce to i kumšt a grif, zaobchádzať s chlebovou pecou, ktorá nemá teplomer a nedá sa nijako regulovať, okrem otvorenia/zatvorenia dvierok a troch otvorov nad nimi. Prvé plechy sa piekli s otvorenými dvierkami aj štrbinami. Potom neskôr majster pecové dvierka zavrel a štrbiny uzavrel. 
Nespočítala som, koľko tých plechov bolo, zdalo sa, že ich počet je nekonečný, ale počas nasledujúcej hodiny majster sádzal do pece plechy s nakysnutým cestom a po pár minútach vyberal dozlata upečené placky aj pletenky. To už k prístrešku viedol dosť dlhý rad, ale dámy upečené pečivo šikovne odnášali od pece do prístrešku, kde placky potierali cesnakovým olejom a krájali, aby sa každému ušlo. 
Medzičasom prišiel pán kráľ Juhočeského rozprávkového kráľovstva (Václav V. Vydra). Podľa mňa je privítanie a pohostenie kráľa majstrom pekárom stretnutím dvoch celebrít. 
Pred jedenástou išla do pece prvá várka bochníkov - každý na pomúčenú drevenú lopatu, každý jeden majster Sobotovič potrel vodou. Pečenie trvá asi hodinu. Žiaľ vyberanie bochníkov nám ušlo, lebo sme si pozreli aj stánky a Sklárske múzeum. Prišli sme k peci tesne pred tým, než rozkrájali posledné bochníky, druhá várka sa už piekla v peci. No ani vyberanie týchto chlebov sme nestihli, lebo sme si pozreli aj rechle.
Počas pečenia sme prehodili pár slov s majstrom Sobotovičom. Jeho odmenou za túto námahu sú spokojní ľudia, ktorým chutí a myslím, že bol i rád za trochu slovenčiny po čase :-)
Pri pohľade na pletenky a placky vytiahnuté z pece by si človek mohol myslieť, že sú suché a majú tvrdú chrúmavú kôru. Výsledok práce majstra pekára sa nedá dosť dobre opísať. Placky jemne potreté cesnakovým olejom boli mäkké a nadýchané, ale pletenky... to bol absolútny luxus, rozplývali sa na jazyku, až sa mi chcelo plakať, že niekto vôbec čosi také dokáže! Ražný chlieb mal na míle ďaleko od "šumavy" z bežných obchodov, tuhej a kyslej. Bol vláčny, a vôbec nie kyslý. S takýmto chlebom a štipkou soli ozaj mohli privítať aj vzácnu návštevu. Nikto by nemohol namietať.
Poslednú sobotu v mesiaci choďte tam. Musíte to zažiť, vychutnať, obdivovať starú tradíciu, ktorú už pár generácií likvidujeme a odkazujeme do zabudnutia :-(
Pán Sobotovič, ak mu zdravie vydrží, chce piecť pre verejnosť do osemdesiatky. Ten míľnik sa bohužiaľ rýchlo blíži. Záujemcov, nasledovníkov, ktorí by prebrali toto umenie a zachovávali tradičnú výrobu božieho daru, niet.
Toto je jediný článok, kde som použila toľko fotografií. Stručnosť nie je na mieste pri predstavovaní tohto remeselného čarovania. Z vody a múky lahôdka, ktorá vás zasýti.
https://www.lenora.cz/lenora/ou/user/deska/Sokolovna/Informace%20peceni.pdf

Lenorská obecná chlebová pec, reštaurovaná v roku 1998 

hlinenú pec s vápennou omietkou chráni strieška pokrytá dreveným šindľom

naložené drevo už prehorelo

 je 9:40, čas vybrať uhlíky a pahrebu náradím namočeným vo vedre s vodou


pán majster Augustín Sobotovič vymetá pec čečinou

a čistí ju mokrou handrou

pec vyčistená, po skúške vhodením hrsti múky - nesmie sa ihneď zapáliť

v Lenore sa musí pekár k peci zohýbať, je to náročné - prvé plechy s plackami a pletenkami sádza majster do pece

o tri-štyri minúty pri otvorených dvierkach už ide prvá dávka plechov von

posúch - chlebová placka

pohostenie kráľa Václava V., zvaného Vydra

posledné plechy s pečivom (päťdesiat minút od začiatku pečenia), medzičasom pekár miesil druhú várku bochníkov

nádielka pre návštevníkov - vianočka je od miestnych klasických pekárov, placka a pletenka sú ultračerstvé z chlebovej pece

nič lahodnejšie a nadýchanejšie ste nikdy nejedli - poctivosť surovín a čerstvosť zaručená

prvá várka chlebov, miesených od deviatej ráno, pôjde do pece pred jedenástou

každý jeden vyklopiť na pomúčenú lopatu, potrieť vodou a šup s ním na jeho miesto v peci

tri minúty pred jedenástou ide do pece posledný bochník z prvej várky, stoh ošatiek narástol

najpoctivejší tradičný domáci ražný chlieb, aký si len viete predstaviť, ešte stále akurátne teplý z pece (presné poludnie a už jeden z posledných bochníkov)

za toto by mali dostať metál

štvrtok 26. júla 2018

Júnové jedlá - Food in June

Jarno-letný mesiac sme si pochutili aj na tomto:
Zemiakový šalát s reďkovkou, šalotkou, mladým špenátom a rukolou, dochutený balzamikovým vínnym octom a tekvicovým olejom. 

Čerstvá špargľa, s ňou som povarila aj reďkovku; opečená slanina a pošírované vajíčko: 

Bulgur je hotový raz-dva, zalejem ho vriacou vodou a povarím len chvíľku. Mali sme ho so slaninou a zelenou špargľou, k nim som pridala trošku nakrájaného cesnaku a tymian. 

Urodili sa nám dosť veľké reďkovky a vcelku štipľavé. Postrúhala som ich k zemiakom a vznikli z toho výborné placky: 

Nátierka zo zelenej špargle trochu na spôsob guacamole. Povarenú nakrájanú špargľu som rozmačkala vidličkou, vymiešala som ju so zmäknutým maslom, pridala nadrobno nakrájanú šalotku a konček štipľavej papričky.


Špaldovo-pšeničné halušky som premiešala so šampiňónmi na masle, cesnaku, tymiane a šalvii. Bolo tam aj trošku opečenej slaniny a nakoniec som pridala lyžicu-dve paradajkového pretlaku. Štipľavú papričku som opekala so slaninou, potom som ju dala preč.

Grilované kuracie prsia som naložila do marinády z oleja, ryžového octa, dala som aj trochu fermentovanej sójovej omáčky (Kikkoman) a k tejto ďalekovýchodnej kombinácii som pridala sušený zázvor, štipku údenej papriky, čerstvo mleté korenie a mletý koriander. Zeleninu - cukiny, sladký zemiak, mrkvu a petržlen sme si tiež grilovali, bola len potretá trochou oleja a zmesi za´atar. Omáčka je z gréckeho jogurtu s pretlačeným cesnakom a údenou paprikou.

Dobrú chuť - Bon appétit!

pondelok 16. júla 2018

+/- XVI

Jar 2012, čo ma zaujalo cestou na motorke na Kladensku, Mělnicku a Litoměřicku.
Necitlivá výmena okien, pôvodne vysokých, za trojdielne, ktoré boli v 70. a 80. rokoch vecou sine qua non. U mnohých tento pohľad pretrval dodnes, len tvar okien, bez ktorých dom nie je ani domom, sa po rokoch zasa zmenil. Škoda, že majitelia svoje úsilie a peniaze neinvestovali do renovácie pôvodných okien, ktoré iste mali peknú profiláciu, a takisto do opravy omietky. Na pár domoch už som videla rehabilitáciu - návrat k pôvodnému tvaru okien.
za zbytky pôvodnej členenej fasády +/za neúdržbu a necitlivý zásah do okien ---




Opäť prípad výmeny okien, tu navyše asi aj zatepľovali, keďže okná sú hlboko utopené vo fasáde. Plastové okná, kde sa celé krídlo dá vyklopiť na vetračku, len márne imitujú pôvodné drevené špaletové. Tenká nalepená pozdĺžna priečka je už len nepraktický nezmysel, ktorý len sťažuje údržbu. Najzvláštnejšia (eufemizmus pre najhoršia) časť je pri vchode - so širokým oknom, ktoré vôbec nekorešponduje s naznačenou klenbou a celok len smutne dotvára plastový pás, ktorý zrejme presvetľuje schodisko. Tento dom má pravdepodobne na prízemí klenbové stropy, ale z exteriéru je to len smutná paródia. Aspoň, že má zachovanú profilovanú rímsu pod strechou, rímsu medzi prízemím a poschodím a nárožnú bosáž.
za členenie fasády+/za okná ---




Tu sa so vzhľadom domu tiež príliš nemazali. Okno na prízemí mohli prispôsobiť starším oknám na poschodí - počtom, tvarom, materiálom i farbou. A nie tam natvrdo vrznúť jedno plastové. Omietka už volá po oprave, ale pokiaľ má byť takého charakteru, ako akcia s oknami, tak je asi lepšie ponechať starú vápennú, než murivo udusiť cementovou.
-


Kamenné stavby obdivujú milióny turistov v stredomorských krajinách, aj na západom pobreží Francúzska či na Britských ostrovoch. Žasneme nad ich útulnosťou, obdivujeme nápaditosť adaptácií stodôl a maštalí na obydlia či reštaurácie alebo obchodíky, dielne... U nás však chceme všetko pekne in Ordnung, domy máme zateplené a natiahnuté lepidlovou omietkou, hospodárske budovy už nepotrebujeme, všetkého máme dostatok v obchodoch. A tak chátrajú, hyzdia okolie, až príde ich koniec. Smutný to obraz vidieka...
za kvalitnú remeselnú prácu +/za neúdržbu ---




Príjemná mestská radová zástavba - dvojvilky. Škoda plechových vrát.
+


Podivne neproporčne pôsobiaci dom. Manzarda má príliš veľký objem, vikiere prevyšujú výšku okien na prízemí a celok dotvárajú nečlenené okná, navyše v štvorcovom formáte.
-



Stará zástavba v malom mestečku,  neurazí (a ani sa nehrá na novostavbu). Zachované špaletové okná členené do T, aj profilované rímsy. Omietka trpí vlhkosťou z nepriepustných okolitých plôch, ale na to stačí raz za pár rokov sokel nanovo nahodiť vápennou omietkou.
+ 


Starý meštiansky dom, ktorý ukrýva historické klenby. Je kultúrnou pamiatkou už od konca 50. rokov, ale odvtedy nikto výrazne neudržiaval fasádu, ani okenné a dverné výplne.  Fasáda je v neobarokovej úprave z konca 19. storočia, trpí vlhkosťou a neúdržbou, rovnako aj drevené špaletové okná a vstupné dvere (kto také dnes vie vyrobiť? A kto by za ich výrobu zaplatil? Nie je jednoduchšie udržiavať priebežne, než raz za x desaťročí investovať ohromné sumy?).
dávnym majstrom +++/majiteľom za desiatky rokov neúdržby -






Tento meštiansky dom sa po rokoch údržby dočkal, avšak neprebehla celkom v súlade s pamiatkovými postupmi a tak je výsledok trochu cirkusový. Ploché okná s hrubými profilmi sa nemôžu merať s pôvodnými špaletovými, ktoré mali ozdobné profily, prípadne i rezbu. Staré sklenené tabuľky sú nerovné, odraz v nich je zvlnený, plastický - na rozdiel od dnešného skla, ktoré pôsobí až slepo. Dvere sú veľmi zjednodušené, nič zaujímavého. Fasáda síce zostala členená, ale moderný náter jej dodáva nemiestnu krikľavosť, zatiaľ čo vápenná farba je príjemná v akomkoľvek odtieni, pretože nie je jednoliata.
Určite je lepšia takáto renovácia, než zarovnanie fasády polystyrénom, ale... dom je v pamiatkovej zóne a na nových oknách i dverách nie je remeselného vôbec nič, od profilov až po kovanie.
Domčeku vedľa by pomohli šambrány okolo celého okna, prípadne aby "sedeli" na rímse. Zvýraznenie len z troch strán nemá zmysel, je ahistorické.
+/- 

 

utorok 10. júla 2018

Víkend otvorených záhrad IV - Open Gardens Weekend, Part IV

Posledná záhrada v rámci Víkendu otvorených záhrad nebola klasickou záhradou, ale záhradkou srbskej reštaurácie Jelica na pražskom Zlíchove. Záhradka so zbierkou stolov a rôznych stoličiek má plaketu Prírodná záhrada, čiže je udržiavaná bez použitia chémie. Záhony okolo kruhového voľného miesta dláždeného kameňmi i tehlami sú mierne zvýšené, ohradené recyklovanými tehlami a škridľami. Žiaden extra program v rámci Víkendu nečakajte, len si vychutnajte posedenie medzi starými vysokokmennými ovocnými stromami a trvalkami - jarné cibuľoviny už sú druhý júnový víkend odkvitnuté, aj orlíčky s bergéniami a hlavná trvalková sezóna sa ešte len začne, i tak je to však príjemný pohľad a takýchto reštauračných záhradok by mohlo byť viac. 

pohľad od vstupu

a pohľad k vstupu ponad jeden zo záhonov

tieň vytvárajú vysoké ovocné stromy, inak na záhradku dopadajú slnečné lúče, atmosféru prázdnin u babky nerušia veľké reklamné slnečníky 

Keďže sme už záhrady obzerali päť hodín, aj nám prišlo vhod, že posledná je záhradka reštaurácie. Z článkov v časopisoch a na internete som mala dojem, že Jelica Biogurmania je vegánska a raw reštaurácia, preto ma trochu prekvapila grilovaná vôňa mäsa :-) Ako v správnej balkánskej reštaurácii, o mäso tu núdza nie je, takisto o pečenú či grilovanú zeleninu. Ale bio a vegánske jedlá majú tiež, dali sme si aj raw dezert. Ale prišli sme hlavne kvôli záhradke - medzi odkvitnutými cibuľovinami a kosatcami kvitli: pakost, krasuľka (Cosmos bipinnatus), kocúrnik - šanta, perovskia, drobnokveté ružičky, levandule, veronika - rozrazil, černuška damascénska, nechtík - měsíček, náprstníky, pomaly odkvitala fakľovka (Kniphofia), tzv. Kleopatrina ihla; pekné už boli hortenzie, budleja sa ešte len na parádu chystala. 

 fakľovka, veronika, černuška a nechtíky

tienistá časť medzi dvoma budovami, akoby vypadnutými z etnografického múzea

hortenzie, ľaliovky, náprstníky prospievajú v polotieni (zaujímalo by ma, či hortenziám nebola dodaná rašelina - to sa s podmienkami Prírodnej záhrady nezlučuje)

Takto dláždené miesto obklopené zvýšenými záhonmi vyzeralo v lete 2012, než V+N založili túto zaujímavú bio záhradku.
Atmosféru okrem ovocných stromov a trvaliek dotvárajú aj stavby - remeselne postavené zo starých materiálov, žiadne napodobeniny, ani umelá patina. To tiež patrí k ekológii a udržateľnému spôsobu života. Človek si trochu pripadá ako návštevník skanzenu, všetko je autentické. 

levanduľa a ruža ´The Fairy´

ďalšia drobnokvetá ružička

Samozrejme, že trošku hluché obdobie, počas ktorého Víkend prebieha, sa prejavilo aj tu, ale keďže je reštaurácia otvorená po celý rok, je spústa možností záhradku vidieť aj v plnom kvete.