Jeseň v záhrade - Autumn in the Garden

Hoci jeseň prináša istú nostalgiu a sychravé počasie, dokáže sa predviesť aj v nádherne farebnom šate a oproti jari má nespornú výhodu - úrodu! Tento rok máme hromady jabĺk, a to ešte spústa stihla popadať a zhniť, keď sa do nich pustili vtáky, hmyz a myši. Kúpili sme si odšťavovač a k jablkám pridávame cviklu, mrkvu, citrusy, hrušky, ananás či mango.
Na pití ovocných štiav, vysokom príjme vitamínov a tepelne nespracovanej potravy je založená Gersonova terapia - pretože podporuje samoliečivú schopnosť tela. K tomuto odporúčam film Food matters (s českými titulkami Fakta o potravinách http://www.youtube.com/watch?v=L9mWQMwSbI0). My teda aj naďalej jeme tepelne upravené jedlá, ale musím zaklopať, že zatiaľ sa nám jesenné choroby vyhýbajú.

Vráťme sa do záhrady a na dvor. Koncom augusta som zostrihla živoriace letničky a ony sa ešte pozbierali, doteraz kvitnú. Už ich ale postupne vymieňam za chryzantémy a violky. V záhrade sme do plastových košov prikrytých pletivom sadili tulipánové a narcisové cibule, snáď to odolá hlodavcom. A kúpili sme nový solárny pípajúci plašič, pretože od minulého roka máme záhradu riadne prevŕtanú. Mačky sa tu len promenádujú a čakajú na kosti a odrezky mäsa, namiesto chytania hlodavcov.

 K cibuliam sme dokúpili pár astier, aby nám okrem nechtíkov ešte dačo kvitlo aj v takomto pokročilom čase. No a violky, samozrejme. Na zatienených miestach mi vydržia aj do konca leta, hlavne modré. Posledné kvety predvádza aj Lawinia na žltom pozadí listov liesky. Farbí sa aj hruška a začína pozvoľna opadávať.

 Slnko už svieti len zriedka, väčšinou sú hmly a na víkend predpovedajú snehové prehánky. Ešte nemám ani zasadený cesnak...

Botanicus

V záhradách Botanicus sme boli po prvýkrát, na svätého Václava v posledný septembrový víkend. Ak by ste si mysleli, že na jeseň niet čo v kvetinových a bylinkových záhradách pozerať, tak vedzte, že komplex Botanicus rozhodne má čo ponúknuť aj v závere sezóny (otvorené od konca apríla do začiatku októbra, tento rok skončili 7.10.). Určite sa pôjdeme pozrieť aj na jar a v lete, ale jesenná návšteva bola veľmi pekná, hlavne úžitková záhrada je neprekonateľná. No a nemuseli sme sa predierať davmi :-) Celý areál mi pripomína anglické záhrady pri starých sídlach, ako ich prezentujú napríklad v časopise The English Garden - formálna časť s ornamentami z nízko strihaných buxusov, ružová záhrada, zvýšené bylinkové záhony, trvalky a popri tom veľká úžitková záhrada so zmiešanou kultúrou - nielen rôzne druhy zeleniny vedľa seba, ale pekne doplnené kapucínkou (lichořeřišnicí), aksamietnicami, rudbekiami, astrami, nad záhonmi sa ako dominanty týči hrachor, slnečnice a povojník modrý (povíjnice, Ipomoea rubro-caerulea). Rôzne sorty paprík, paradajok, kapusty - to všetko v pestrej zmesi vyzerá nádherne a ešte zabezpečí obživu.  Od ostatných častí ju oddeľujú ovocné stromy.

 Neviem, prečo u nás sa v časopisoch, televíznych programoch a internetových článkoch stále preferuje sterilná záhrada s koniferami a zastrihnutým trávnikom - na západe si touto fázou prešli už pred desaťročiami a všade na vidieku sa vracajú k hospodáreniu a vlastnému pestovaniu (návrat súvisí s nekvalitnými potravinami a hnilou zeleninou v hypermarketoch, princíp "viem, čo jem"), vychádza niekoľko časopisov k téme života na vidieku a k pestovaniu, stále viac sa presadzuje permakultúra. U nás je takých časopisov ako šafranu, väčšinou sú iba záhradkárske a aj v nich sa stále prezentujú záhrady bez ovocných stromov a bez zeleniny, na spôsob japonských parkov (nemám nič proti úprave verejných priestranstiev, ale súkromné záhrady by predsa mali poskytovať aj potravu telu, nie iba duši), zo všetkých strán sa valia reklamy na chemikálie, bez ktorých to údajne nemá vôbec zmysel a nakoniec si taká okrasná záhrada vyžaduje väčšiu námahu, než šikovné pestovanie nenáročnej stravy. Nevraviac o investíciách do chémie a rôznej mechanizácie.

Vráťme sa do areálu Botanicus - firma vznikla už v roku 1992 a pri pohľade na záhrady sa človek vôbec nediví, že zakladateľmi boli Angličan a Češka, ktorá rok strávila v botanickej záhrade Cambridge. Samotný areál so záhradami a historickou dedinkou vznikol až v roku 1999 na mieste bývalej skládky a postupne ho rozšírili na dnešných tridsať hektárov. Tomu vravím revitalizácia! Presne ako v záhradách anglickej šľachty okrem rôznych rastlín je súčasťou aj pastvina pre hydinu (morky, husi, kačky, holuby a dokonca aj pštrosa) a pre ovce, samozrejmosťou sú včelie úle. V historickej dedinke je ohrada pre hnedé kozy.

Okrem pestrej zeleninovej časti sme ešte našli dlhé záhony s paradajkami, paprikami a všakovakými tekvicami. Tisíce včiel sa činilo hlavne v mätovom záhone. Prechádzali sme sa v záhradnej a pastvinovej časti hodinu a štvrť, potom sme sa prešli pomedzi historické remeselné dielne. Pokiaľ nie sú historické slávnosti, tak sú otvorené len niektoré z dielní (napr. sviečkár, keramik, kníhtlačiar, kováč, stolár, kamenár, drotár, perníkár, krajčír...), ale v dňoch historických slávností bežné vstupné 99 Kč stúpne na 199, pre deti do 15 rokov 65. Stopercentne musíte ochutnať pečivo - sladké mäkučké moravské koláče, jemný škoricový uzol alebo slané pagáčoplacky škvarkové či bazalkové. Všetko bolo čerstvé a mäkké. V hospode sme ochutnali grilované kuracie prsia so zemiakovo-múkovými plackami (čosi ako obalená lokša) a šuspajdy - placky zemiakovo-kyslokapustové, ale tie boli na nás dosť nasiaknuté olejom, k nim bylinkovú a paradajkovú omáčku. Servis je síce papierový tanier, ale na podložke z kmeňa stromu a na stoloch sú džbány s kyticami kvetov. Kúpili sme si rastlinné mydlo s mätou, rozmarínový ocot a orechovú medovinu. Predávajú aj porcelánovú sadu odmeriek, ako zo starých čias - ale to niekedy inokedy :-) Obchod s bio kozmetikou bez surovín z ropy a glycerínu majú aj v pražskom Ungelte za Týnským chrámom, v Českom Krumlove, Plzni, Karlových Varoch a Litoměřiciach.

Areál už oddychuje, ale 27.10. pri obchode bude ešte program s ochutnávkou i vyrezávaním tekvíc.

Všetko je to v obci Ostrá neďaleko Lysej a Přerova nad Labem. Podrobnosti a mapy na ich stránke http://www.botanicus.cz/cz.

Augustové jedlo - Food in August

Začneme hovädzím gulášom na stredomorský spôsob. Hovädzie kocky som nechala na oleji zatiahnuť, pridala som cesnak, koreniny - čierne korenie, koriander, rozmarín, štipľavú papričku, škoricu - a nechala som dusiť. Potom som pridala nakrájaný mladý baklažán, paradajky, paradajkový pretlak a pred koncom aj cibuľu. Porciu som posypala kôprom a jedli sme s bagetou.

 Podľa augustového Apetitu som spravila slaný nákyp z lístkového cesta, ktoré som predpiekla päť minút v rúre, potom som naň dala zmes opečenej slaniny s hubami a cesnakom, ku ktorej som primiešala smotanu s rozhabarkovaným vajíčkom, tymianom a muškátovým kvetom. V recepte bol ešte aj olej a syr, ale aj bez nich to bolo celkom hutné a sýte, namiesto nich som na odľahčenie k hubám pridala cukinu.

 Rýchla chuťovka alebo príloha - podusené zelené fazuľkové struky s cukinou, na cesnaku a tymiane. Tmavú farbu robí voda z namočených húb, ktorou som to trochu podliala.

 Polievka na spôsob minestrone - vopred namočený cícer, vylúpaná čerstvá fazuľka, ku ktorým som neskôr pridala ružičkový kel a na chvíľu aj pór a paradajky. Na chuť ešte pretlačený cesnak a korenie.

 Zbytok lístkového cesta som použila na koláč - na popichané lístkové cesto som dala višne z griotky a naliala som krém z dvoch čokoládových pudingov s vajíčkom a trochou masla. Pri vyberaní z rúry sa mi šmykla ruka a skoro som ho vykydla :-)

 Klasická bramboračka so zeleninou orestovanou na masle, skvelá!

 K večernej opekačke som spravila paradajkový šalát z našej úrody, kvapla som trošku olivového oleja a balzamikového octa.

  M. sa ešte stále vyhýba ryži, ako len môže, takže som k duseným hovädzím kockám s korením, papričkou, bylinkami, paradajkami a pórom spravila kukuričnú kašu - známu pod talianskym menom polenta, či pod rumunským mămăligă. Kukuričná múka sa varí v osolenej vode, konzistenciu má ako krupicová kaša a keby sa voda neosolila, tak sa pokojne môže jesť nasladko.

 Chuť na sladké sme si uspokojili trhancom s citrónovou kôrou a prelivom z dusených sliviek zo záhrady:

 Raňajky, desiata, predjedlo, či olovrant - opečená bageta, pletenka alebo žemľa s krátko opečenými plátkami paradajok, ochutené tymianom.

 Haruľa - zemiaková placka na plech, pridala som ešte mrkvu, petržlen a cukinu, nadrobno nakrájaný rožok, do toho cesnak, čierne korenie a rascu.

Lievance, ktoré mali byť z kyslej smotany, lenže som ju nemala, tak som dala grécky jogurt, do zvyšku som nastrúhala citrónovú kôru a pridala práškový cukor a ešte navrch som podusila slivky. Delikatesa.

 Kúsok jelenieho stehna som naložila na noc s nakrájanou mrkvou, petržlenom, pórom, cesnakom, korením, papričkou, rímskou rascou, bobkovým listom a tymianom, zaliala som červeným vínom. Na druhý deň sme to celé upiekli, výpek so zeleninou som rozmixovala a pridala ešte vývar z mrazničky. Prílohu som zvolila zemiakovú knedľu, dávam o kúsok menej múky, aby zostala vláčna.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Plody septembra - September Fruits

September je mesiac plný teplých farieb, okrem oranžového slnka si užívame úrodu zo záhrady - sladké hrušky, slivky v koláči, v džeme i sušené, paradajky s chuťou aj vôňou, tekvice, baklažány, šťavnatý cesnak, šípky a veľkú kopu jabĺk. 

 Teplé dni ešte využívajú ruže a z posledných síl kvitnú, ľalie sme si kúpili - pretože staré nám čosi vyžralo, odkvitajúce echinacey, levandule a gypsomilku sprevádzajú ešte aj letničky - osteospermá, železník argentínsky aj slnečnice. Neúnavne kvitnú nechtíky a pomaly sa prebúdzajú astry a chryzantémka, ktorú som úspešne prezimovala už dvakrát.

 Morčatá netušia, že sa pomaly blíži koniec čerstvej trávy... Do domu sa nám sťahujú myši a mačka vonku čaká, kým jej vyložím odrezky z mäsa a kosti.

Gemer - Gemer region (Slovakia)

Posledný augustový týždeň a začiatok septembra sme strávili na Gemeri, Bohom zabudnutom kraji v strede Slovenska, kde líšky dávajú dobrú noc. Doslova, motajú sa pri ceste - okrem nich sa v miestnych prevažne listnatých lesoch skrýva vysoká zver, niekoľko posledných rokov aj medvede, dokonca už aj vlky. Diviaky ryjú ľuďom v záhradách a sadoch, aj nám poryli na kraji lesa... Odtiaľ vybiehala aj veverička uchmatnúť si orechy, slivky zachutili sýkorkám - lesklohlavej (Parus palustris, sýkora babka) aj belasej (Parus caeruleus, modřinka), drevený štít senníka zaujal brhlíka (Sitta europaea), sad skúmala žlna sivá (Picus canus), večer vylietali netopiere a cez deň hliadkovali na oblohe myšiaky hôrne (Buteo buteo, káně lesní). Ráno na nepoužívanom komíne letnej kuchyne sedávala sova lesná (Strix aluco, puštík obecný).

 Naša rodina sa tam zišla na oslavu švagrovho jubilea a popri tom sme si pogratulovali aj ostatní medzi sebou (2x augustové meniny, štyrikrát septembrové narodeniny). Počasie sa skvele vydarilo, hoci noci už neboli veľmi teplé, cez deň bolo slnečno a večery sme trávili pri ohni sledujúc mesiac, hviezdy a letiace družice. Dlhotrvajúce sucho ale neprialo hubám... Prezradím vám slávnostné grilované menu - čo vyzerá na fotke ako klobásy sú liptovské droby (cigánske goje, zemiakové "klobásy", taká haruľa v črievku), k nim sme mali výborné marinované rebrá, pečené zemiaky so slaninou, bylinkami a cibuľkovou vňaťou, zeleninový šalát s ľanovými semienkami, bifteky, mleté korenené valčeky a k tomu cesnakový dresing, horčicový, aj domáca majonéza, radler, cider aj pivový súdok :-) Dezert na fotke je Tarte Tatin s karamelizovanými jablkami.

 Spravili sme si výlet na skryté miesta. Zalesnené kopce okolo dediny Magnezitovce ukrývajú zachované tunely z druhej svetovej vojny - postavili ich ako súčasť gemerských spojok, železničných tratí, ktoré mali prepojiť Brezno so Slavošovcami po Viedenskej arbitráži. Podrobnosti v týchto dvoch článkoch: http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/000654-Gemerske-spojky/ a http://sekanova.blog.sme.sk/c/109449/Gemerske-spojky-Kratka-historia-nikdy-neexistujucej-zeleznice.html. So sestrou, švagrom a deťmi sme našli veľký Koprášsky tunel (Kopráš je miestna časť Magnezitoviec, tunel sa volá aj Slavošovský), s dĺžkou skoro dva a pol kilometra - je priechodný celý, len treba dávať pozor na odvodňovací kanál. My sme prešli len kúsok a vrátili sme sa. Cez cintorín sme vyšli k malému tunelu, ten sme prešli celý. Chýbajú už len koľajnice... (tie tam ale nikdy neboli, projekt gemerských spojok po vojne zastavili - napriek vynaloženým výdavkom). Neďaleko malého tunela je betónový viadukt - ktorý tam ticho stojí takých sedemdesiat rokov nad údolím a nevedie odnikiaľ nikam... Navrchu je nasypané kamenivo, ale skutočná krása klenbového viaduktu sa odhalí až keď prejdete po mostovke na druhú stranu a zídete pár krokov smerom dolu do údolia.

 

 Malý tunel využívali miestni na skladovanie zeleniny, veľký by mal poslúžiť cyklistickému chodníku. To je však vo hviezdach, tento kraj sa už vyše polstoročia potýka s vysokou nezamestnanosťou (po zavretí železorudných baní, ešte aspoň zatiaľ fungujú magnezitky) a starnutím obyvateľstva. Pritom je tu nádherná príroda, jedinečná aragonitová jaskyňa, gotické kostolíky, bývalé Coburgovské kaštiele, zrúcaniny hradov, potenciál pre agroturistiku...

Nuž nastal čas návratu. Dlhá cesta do Bratislavy a potom domov - zasa dva dni v sedle.