Ruže 2015 - Roses 2015

Jún je mesiacom ruží a tých nie je nikdy dosť :-) Najviac ruží sme zasadili hneď prvý rok - 2009 a vlani. Pozrime sa na ne bližšie, na  dvore sa z maličkého výhonka rozkošatila šípková ruža Rosa canina. Na jar z nej gazda ostrihal na krajoch, kde sa plietla s plamienkom aj hroznom, na opačnej strane utláčala Elfe.
Ďalšia skorá ruža je hybrid bedrovníkolistej R. spinosissima ´Poppius´ (Sternberg, 1872), kvitne na jar a potom má drobučké šípky už v lete, túto sme sadili na jeseň.
Medzi nedočkavcami je i oranžová ruža, ktorú sme dostali od suseda a jemu ju priniesol ktosi predávajúci svoju záhradu na stavebný pozemok. Je to pionierka od roka 2009, každoročne sa však trápi s čiernou škvrnitosťou a počas tuhších zím rada namŕza. Oranžové púčiky postupom času blednú a ružovejú, jemne vonia.

 šípková ruža na dvore

 Rosa x spinosissima ´Poppius´

neznáma oranžová darovaná

Na dvore je ďalšia darovaná z tej istej zrušenej záhrady, je vysoká a má zvláštny tvar kvetov, vrtuľky ako mávajú čajohybridy, je žltá s nádychom doružova a má tmavšie pásiky, jemne vonia. Že by to bola Gloria Dei? Na jar som z nej odstrihla, vlani už sa výhonky začali opäť skláňať k zemi, teraz je pekne kompaktná.
Z vlaňajších voľnokorenných prírastkov sa s kvitnutím poponáhľala netradičná Austinka s poloplným kvetom - Fighting Temeraire (Austin, 2011). Moja obľúbená pastelová marhuľovo-žltá farba.

Prvé ruže, ktoré sme tu zasadili, boli na dvore pri vchode do záhrady - vľavo sýta ružová Lawinia (Tantau, 1980) a vpravo krémovo-zelenkavá Elfe (Evers/Tantau, 2000). Už dávno prerástli tehlové stĺpiky. Elfe mi tento rok zhadzovalo vetrisko, jeden drevnatý výhon som celkom odstrihla, hádam sa spamätá a vyženie nový. Inak bude smiešne rásť iba na jednu stranu. Obe sú voňavé a opakujú kvitnutie.

 neznáma darovaná, možno Gloria Dei? 

Fighting Temeraire

 Lawinia a za ňou Elfe

 Elfe

V záhrade je tretím rokom City of York (Tantau, 1939), ktorá má byť popínavá. Tento rok sa ukázala v dobrom svetle, kvitla o 106 a vôkol sa šírila jej sladká vôňa.  Je medzi dvoma darovanými, neznámou oranžovou a neznámou ružovou - tú sme najprv dali do rohu pod bránu, ale tam sa jej na dosť zatienenom mieste vôbec nedarilo, presunuli sme ju potom bližšie na svetlo a už tiež prerastá vyše plota. Tiež jemne vonia.

Vlani sme do novej časti záhona vedľa domu zasadili historickú ružu, hybrid čínskej a gallicy Cardinal de Richelieu (Parmentier/Laffay, 1840). Ako drvivá väčšina historických ruží, aj táto kvitne len na jar. Zatiaľ nad drobnými fialovými kvietkami prevládali vetvičky a olistenie, ale dúfam, že sa čoskoro ukáže v plnej kráse. Ako jedinú z našich ruží ju potrápila múčnatka (padlí).

Vedľa nej je naša krásavica Austinka Golden Celebration (Austin, 1992), ktorú M. dotiahol lietadlom z Anglicka. Darí sa jej výborne, veľké kvety sladko rozvoniavajú, nie nadarmo získala cenu na Rose Awards Day v roku 2000. Opakuje kvitnutie aj koncom leta po celú jeseň. 

City of York

 darované ruže + City of York

 Cardinal de Richelieu

 Golden Celebration

Do záhrady sme na jeseň zasadili viacero voľnokorenných ruží, medzi nimi ďalšiu žltú Austinku, Charlotte (Austin, 1994)  - mala by byť viac žltá, bez oranžového nádychu (v porovnaní s Golden Celebration). I keď sa o žltých ružiach vraví, že značia žiarlivosť, podľa iných výkladov sú symbolom priateľstva. Mne sa žlté ruže veľmi páčia a preto u nás sú symbolom krásy :-)
Vedľa nej je ešte ďalšia angličanka Pat Austin (Austin, 1995), opäť oranžová  s nádychom doružova a žltkastými stredmi. Prvé kvety ohýbali tenučké výhonky k zemi.
V záhrade pri vchode je nízka drobnokvetá oranžovo-červená, obklopená ľaliami. 

 Charlotte

 Pat Austin

 neznáma drobnokvetá

K jesenným novinkám v záhrade patrí ďalšia historická ruža, Hybrid Perpetual Souvenir du Docteur Jamain (Lacharme, 1865) s nádhernou červeno-fialovou farbou a výraznou vôňou. Zasadila som ju k susedovej garáži.

Nasledujúca ruža je príliš bujná podnož, ktorá mi prebila kúpenú ružu. 

Pod garážou je kútik tmavočervených ruží, vlani som tam v lete zasadila i túto, ale som kdesi zapotrošila lístok. Tuším je to Ascot, má skučeravené okvetné plátky. * Visačku som našla, je to Dr. Ambrozy Migazzi (Györy, 2009)

 Souvenir du Dr. Jamain

 prebujnelá podnož

 Ascot?
Dr. Ambrozy Migazzi

Pod garážou je od vlaňajšej jari aj zamatovo-bordová popínavka Don Juan (Malandrone, 1958), pekne vonia. 

Spolu s ňou nám pribudla i sýtoružová veľmi voňavá popínavka Laguna (Kordes 1994, uvedená až 2004). Zatiaľ sa jemné vetvičky poddávali ťažkým zväzkom kvetov.

Pri vchode do záhrady je už asi tretí rok zasadená popínavka Uetersener Klosterrose (Evers/Tantau, 2006), ktorá sa stále nie a nie rozbujnieť. Jemne ružovkasté kvety vydržia pomerne krátko, ale voňajú.

 Don Juan 

 Laguna

 Uetersener Klosterrose

V jesennej várke voľnokorenných ruží bola i  ruža od severoírskeho šľachtiteľa Wild Rover (Dickson, 2007). Má poloplné kvety bordovo-fialové so stredmi dožlta. Vyzerá ako historické ruže a tiež pekne vonia.

Dicksonovci vyšľachtili aj floribundu Hide And Seek (Dickson, 2003), drobnokvetú ružovú s jemným oranžovo-žltým nádychom. Zasadila som ju na dvor pod hrozno.

Vlani v lete sme do záhrady zasadili ešte aj Queen of Sweden (Austin, 2004), bledoružovú s pevnými výhonkami, takže sa ani prvý rok neohýbajú k zemi.   

 Wild Rover 

 Hide And Seek

 Queen of Sweden

Koncom mesiaca na dvore vedľa domu ešte kvitol ďalší z jesenných prírastkov, floribunda-rambler  Bleu Magenta (Van Houtte, 1900/Grandes Roseraies du Val de Loire, 1933), môže vyrásť aj cez päť metrov.

Oneskorenci, ktorým sa páči aj v júli, sú popínavka Checkmate (Dickson, 2013) pastelová ružová s nádychom dooranžova, vyhrala zlatú medailu na The Hague International Rose Trials, tiež má poloplné kvety.

Najneskôr nastupuje neúnavná vytrvalkyňa polyantka The Fairy (Bentall, 1932), posledná z ruží darovaných v roku 2009. Kvitne až do zimy a nie je náchylná k chorobám. Rastie ako bláznivá z vody :-) - tá naša dávno presiahla udávanú šírku 1,20 metra a to sme ju už koľkokrát zostrihli.

 Bleu Magenta

 Checkmate

 The Fairy 

Vlani ruže dosť utrpeli čiernou škvrnitosťou, tento rok som sa rozhodla ich postriekať, dala som im dávku len dvakrát, ale stačilo to, sem-tam sa niekde objaví fliačik. Minulý rok skončili takmer bez listov už v strede leta.
Snažím sa ich každý rok dvakrát prihnojiť granulovaným hnojivom na ruže Agro, na jar a začiatkom leta granule zapravím do pôdy a je vystarané. Na jeseň (koncom leta) ich ešte polejem jesenným Kristalonom a zatiaľ sa nesťažujú. Nové dostávajú pod seba kompost a mykorrhizu Symbivit.