Víkend otvorených záhrad V - Open Gardens Weekend, Part V

V júnovú sobotu sme stihli navštíviť ešte aj piatu záhradu - kláštornú záhradu pod kláštorom premonštrátiek v Chotěšove. Súčasní majitelia vlastnia túto obrovskú plochu - skoro tridsať tisíc metrov štvorcových - od r. 2008 a postupne zanedbaný pozemok s náletmi čistia, revitalizujú a osádzajú. Prelína sa tu história s ekológiou, obnova je pod dohľadom pamiatkarov. 
Kláštor bol zrušený v r. 1872, až do druhej svetovej vojny tu rádové sestry vychovávali dievčatá. Po vojne sa dvadsať rokov na areáli podpisovala čs armáda - utrpeli sochy svätých. 

bývalá konventná kláštorná záhrada, v popredí zbytky parenísk

kosatce v záhone lemujúcom príchod

treláž z kmeňov vyrúbaných náletov vznikla začiatkom roka 2015

Majitelia komunitným spôsobom kultivujú zanedbaný pozemok, prečistili ho od náletov a poškodených drevín, obnovili/nechali vytvoriť zničené sochy svätých, vyčistili zarastený a poničený cintorín rádových sestier, upravili okolie sochy Ježiša Krista v severnej časti. 

altánok takisto vyrobený z kmeňov vyrúbaných drevín

záhon s ružami, ukrývali sa v záplave trvaliek

od domu pod kláštorným múrom doľava je studnička a socha Panny Márie Lurdskej, doprava poničené skleníky

Obrovská plocha konventnej záhrady, ktorá kedysi slúžila ako produkčná záhrada pre kláštor a zároveň aj chovateľské zázemie, je dnes rozčlenená na okrasný záhon sprava lemujúci príchod z ul. Klášterní, naľavo sú betónové zbytky parenísk z éry socialistického záhradníctva. Vľavo od parenísk je pasienok. Vpravo od záhona (zdobili ho rôznofarebné kosatce s doplnkovými trvalkami) pozdĺž hlavnej osy je trávnatá plocha, ktorá hostí rôzne svadby, komunitné a vzdelávacie podujatia. Smerom na sever ku kláštoru vzniklo niekoľko terás, oddelené sú záhonmi, stoja na nich altány - jeden je vyrobený z kmeňov odstránených drevín. Takisto je vyrobená aj treláž, ku ktorej prilieha dlhý záhon s ružami, sú bohato doplnené trvalkami. 

za skleníkmi ďalej doprava okolo divých ruží a nad pasienkom smerom k soche Ježiša

a naspäť, okolo studničky cez ovocný sad do kopca až k cintorínu rádových sestier

lipovou alejou k bráne do areálu kláštora a naspäť dolu kopcom cez ovocný sad

Od hlavnej osi doľava ponad pasienky vedie chodník lemovaný poničenými skleníkmi a divými ružami až k soche Ježiša Krista, ku ktorej majitelia v 2018 inštalovali žulové schody na prekonanie výškového rozdielu vo svahu.  

Popred dom a skleník prechádzame do ľavej časti areálu - s obnovenou soškou Panny Márie Lurdskej pri studničke, do kopca cez vyčistený ovocný sad alejou až k cintorínu rádových sestier. 

"vítací záhon" s kosatcami, za ním sú trávnaté plochy s altánmi

oproti kosatcovému záhonu sú produkčné plochy v bývalých pareniskách

Odporúčam si pozrieť fotogalériu, kde je vidno, aké množstvo práce majitelia so známymi a dobrovoľníkmi odviedli pri čistení zanedbaného pozemku. Záhony, ktoré by inde dominovali, na tejto obrovskej ploche tak nevyniknú, ale sú veľmi pekné a určite sa sem oplatí prísť. 

Nové skutočnosti - New Facts

Oproti minulému článku z augusta 2011 sa nejaké veci objasnili a v posledných dňoch som zistila ďalšie. Poopravím tu ten starší článok: plány stodoly síce sú z roka 1925, pri bližšom skúmaní som ale prišla na to, že sa plánovaná prestavba na širšiu a vyššiu stodolu nerealizovala, stojí dodnes tak, ako je zakreslený pôvodný stav. 
Čeněk Vosmík nebol ten nevrlý starý mládenec, ktorého si pamätal náš sused, ale bol to už jeho syn Vilém.
Dvojkrídlové dvere už sú opravené a opäť na svojom pôvodnom mieste z chodby do obývačky. Drevené stropy, ktoré sú pod (resp. nad) omietkou, sú iba v časti, ktorá do 1970 bývala sýpkou. Aj inde sú drevené stropy, ale už  najmenej od polovice 19. storočia boli omietnuté a vymaľované šablónovou výmaľbou.
Okrem záchoda a kúpeľne už sme prerábali všeličo iné, ale žiaden vyrytý ani napísaný rok sme nikde nenašli (jediné datovanie poskytol dendrochronologický prieskum krovov). Ani žiadnu truhličku. Akurát sme objavili v obývačke  neskoroklasicistickú šablónovú výmaľbu a na povale boli tri pekné kachlice z ťahovej pece (empírové tahovky).
Obrázok domu pred rekonštrukciou a nahodením brizolitu som získala aspoň v elektronickej podobe z miestneho múzea. Detaily nie je vidno, ale predstava už je jasnejšia.

kachlice nájdené na povale pri oprave strechy v r. 2017

umyté, glazúra je popraskaná a ľahko sa odlupuje

Pec podľa mňa stávala v obývačke, je to najparádnejšia miestnosť. Škoda, že sa nič viac z nej nezachovalo, musela to byť veľká krása. 

tahovky - odfotila som na zámku Červené Poříčí

Nové informácie som zistila teraz nedávno, keď som sa obrátila na príslušný katastrálny úrad. Chýbali nám informácie medzi rokmi 1841 a 1913, potom presná doba, kedy dom od Vosmíkovcov kúpili naši predchodcovia. Až do roka 1841 som sa nedostala, ale aspoň do 1869. Dom kúpili manželia Krebsovi a po kolotoči kúp i predajov mal konečne trochu pokoja, vlastnili ho 35 rokov. Dosť pravdepodobné, že za nich vznikli tie šablónové výmaľby. Rodina roľníka Vosmíka vlastnila dom od roku 1904, nadelili si ho na Vianoce. Syn Vilém bol majiteľ od r. 1946. Ako roľník s pomerne veľkým statkom musel čeliť nátlaku KSČ a jej posluhovačov, až polovicu domu musel odpredať štátu, po troch rokoch vlastníctvo prešlo na MNV. V roku 1967 (to už podľa leteckých máp strecha nad stodolou nebola) polovicu domu zdedil po smrti roľníka jeho brat. Ktovie, čo všetko z tejto polovice domu zmizlo, než sa ukončilo dedičské konanie a majetok prevzal brat, ktorý býval kdesi v Lokti. Možno i nejaké kachle skončili u akéhosi funkcionára... Štát  a mesto vlastnili polovicu domu 17 rokov, bývali tam nájomníci. 

Naši predchodcovia kúpili polovicu domu v decembri 1967 od MNV a druhú polovicu od učiteľa v Lokti o štyri mesiace.  Dokopy za cca 30 tisíc korún. Živili sa ako záhradníci komunálnych služieb.

Víkend otvorených záhrad IV - Open Gardens Weekend, Part IV

Stále sme v druhej júnovej sobote, presunuli sme sa do Plzne. Po dlhom čase iná, než prírodná záhrada - popravde tunajší sortiment vôbec nie je moje gusto, ale je mimoriadne obľúbený už niekoľko desaťročí naprieč republikou (ČR aj SR) a záhrada ma zaujímala aj zo študijného hľadiska. Luftova záhrada je významný krajinný prvok, súčasť biokoridoru. Založená bola ešte za monarchie v 19. storočí, ale dnešná podoba vznikala až keď záhradu zdedil v roku 1912 právnik Vilém Luft. Začal si budovať reprezentačnú rodinnú záhradu, z chovných rybníčkov vytvoril dve jazierka, altánok, exotické dreviny dopĺňali sochy od plzenského sochára O. Waltra. Iróniou osudu bolo, že rezidenčná záhrada zostala bez vily, pán Luft nedostal stavebné povolenie. Po jeho smrti od roku 1920 spravovali záhradu jeho dcéra a po jej smrti vdova po V. Luftovi. Jeho brat záhradné rybníky používal ako medzisklad pre obchod s rybami. Po vojne nasledoval žiaľ nie ojedinelý scenár: predstavitelia štátu (mrzká lůza - Pelíšky) donútili starú pani v roku 1956 odpredať záhradu štátu, hoci jej prianím bolo darovať ju príbuzným. Štát chcel pozemok použiť ako verejný park, ale ako to väčšinou býva v prípadoch, že niekto ľahko, bez námahy a úsilia príde k niečomu peknému, vytvorenému a udržiavanému, vo vlastníctve štátu začala záhrada pustnúť. Vystriedali sa tu Dom detí a mládeže, Záhradkársky zväz a od roka 1991 mesto Plzeň. Našťastie pôvodný koncept a dreviny sa zachovali. Od 1996 prebieha postupná obnova, záhrada bola po prvýkrát prístupná verejnosti v roku 2010.

pohľad cez väčší rybník k altánku

ľudia sú v porovnaní s drevinami skoro ako mravce

výsadba je vhodne doplnená sochami a drobnou architektúrou - všetko kvalitne remeselne spracované, len tak to vydrží storočie a nestráca svoju estetickú hodnotu

Pôvodné dreviny dorástli značných rozmerov a toto je práve štádium, kedy to vyzerá dobre. Majestátne stromy vytvárajú zatienené zákutia, udržiavajú v záhrade vlhkosť a trochu tajomnú atmosféru. To zakrpatené a pokrivené čarovníky naštepené na nízkych kmienkoch nikdy nedosiahnu, k vyzneniu treba samozrejme aj zodpovedajúcu plochu. Táto záhrada má dva hektáre (20-tisíc metrov štvorcových). Obnova záhrady spočíva nielen v postavení zničeného altánku, aj s drobnými glazovanými škridľami, ale v dopĺňaní výsadieb prevažne exotického pôvodu a vzhľadu, so zachovaním zbierkového charakteru areálu.

pohľad od altánku cez jazierko smerom k vstupu do záhrady

obnovené pôvodné prvorepublikové "zariadenie" záhrady

pod vysokými stromami sa dobre darí rododendronom

Prvorepubliková záhrada zanecháva dodnes jasnú predstavu o vtedajšom vkuse i záhradnej tvorbe, ktoré sa vinú nasledujúcimi desaťročiami až do súčasnosti. Ihličnany aj rododendrony sú stále veľmi populárne, žiaľ súčasné prevedenie kompozícií a veľkosti pozemkov pokrivkávajú za týmto vzorom. 

našťastie nie sú tu iba rododendrony, ale aj iné kríky, napr. kaliny

celkom vľavo asi šesťmetrový muchovník Lamarckov

impozantné dreviny a pekný príklad vrstevnatosti výsadby - stromy, kríky, bylinný podrast a trávnik

Pri vchode sú obrázky dochovaného stavu zanedbanej záhrady: socha zvalená a poničená, altánok rozbitý v troskách. Pár historických záberov dokumentuje i stav, keď bola záhrada ešte mladá. Pán doktor práv Luft sa nedožil svojej vytúženej vily, ani peknej rozrastenej záhrady s mohutnými stromami. Jeho vízia však žije aj po sto rokoch.

súčasná socha zo železa pripomínajúceho prútie dobre zapadá do konceptu

terasa s balustrádou pri rybníku

fotky pôvodného a dochovaného stavu

Dva rybníky sú hneď blízko vstupu, väčší rybník má terasu s balustrádou, naproti terase opäť stojí socha dievčiny. Obnovený altánok v čase návštevy poslúžil ako zázemie pre koncert a výstavu obrazov. Pozorné oko návštevníka môže zistiť rozmery drevín - napríklad teraz toľko obľúbený muchovník tu dorástol okolo šesť metrov výšky, taktiež kaliny a rododendrony majú k štyrom metrom, nehovoriac o cypruštekoch, tujách, metasekvoji či brezách. 

Júnové jedlá - Food in June

Špenátu sa nám urodilo dosť, vysemenil sa z vlaňajšieho a pekne narástol. Krátko podusený s trochou slaniny a cibuľou - tiež mi zostala v záhone jedna z minulého roka, vyrástli z nej jarné cibule s pekne ostrou chuťou. Chlieb krátko opečený na tej istej panvici, ako špenátová zmes: 

Husacie prsia opečené ako steak. Ale vopred som ich marinovala vo fermentovanej sójovej omáčke, so štipľavým korením, tamarindovou omáčkou, octom a trochou wasabi pasty. Na panvici som opiekla aj prekrojený pór a vňaťovú cibuľu, nasekané orechy. S ryžovými slížmi variácia na bún bò Nam bộ.

Založený ďalší likér - jahody s ružovými okvetnými plátkami, mätou a medovkou. Ochutnáme za pár mesiacov. 

Podobné jedlo ako chorvátske krumpir i blitva - varené zemiaky opečené na panvici so špenátom (v Chorvátsku sa používa mangold), cesnakom a cibuľou:

Domáce cestoviny, konzervovaný tuniak, olivy, špenát a cesnak - varil, aj cestoviny vyrábal M.

Aj toto jedlo kompletne pripravil M. - lasagne s bielou i zelenou špargľou, brokolicou a cukinou. U nás iba so smotanou, bez syra:

Dobrú chuť - Bon appétit!

Víkend otvorených záhrad III - Open Gardens Weekend, Part III

Presunuli sme sa päťdesiat kilometrov do ďalšej prírodnej záhrady - Na Roubence v Tymákove. Záhrada je rozdelená na dve časti - dvor pred drevenicou a zadná časť s produkčnými záhonmi. Drevenica vraj pochádza zo začiatku 19. storočia, je chránená v rámci vidieckej pamiatkovej zóny. Pred ňou stará jabloň vytvára príjemný tieň a ideálne miesto na posedenie. Pod stromami i väčšími kríkmi sú rozvoľnené trvalkové podsadby. Veľmi pekný je i plot z konárov oddeľujúci dvor od pozemku susedov. Za chalupou je prevažne jedlá časť záhrady - kríky, zelenina, bylinky. Hospodárske budovy sú tiež obalené v zeleni. 

vrátka do záhrady s ceduľou Prírodná záhrada

hospodárska budova v objatí zelene, orgován už bol odkvitnutý

drevenica s jabloňou, takej scenérii sa máločo vyrovná - v jednoduchosti a remesle je krása

čerkáč (vrbina) pod okienkom chalupy

podrast pod jabloňou a zápražie vykladané kameňmi

pod stromami aj kríkmi rastú heuchery, orlíčky, lesné jahody...

Majiteľka okrem rozširovania vedomostí a skúseností s prírodnými záhradami ponúka aj výrobky z byliniek i ovocia, vyrába mozaiky aj bižutériu. A opravuje drevenicu. Boli sme na návšteve necelú polhodinu vrátane krátkeho rozhovoru. 

pokiaľ máte dosť kríkov na kopicovanie, je toto najlacnejší plot

za chalupou sú ovocné kríky s bylinkami, aj orlíčky sa tam vystavovali

haldy v pozadí už patria susedom

bylinky a zelenina, vpravo vidno nastieľanie kartónom

časť dvora pred chalupou bola ponechaná ako lúka, nepokosená

Víkend otvorených záhrad II - Open Gardens Weekend, Part II

Druhá záhrada navštívená v rámci júnového Víkendu otvorených záhrad bola tiež v okrese Klatovy - Zahrada U malíře. V Plzenskom kraji zatiaľ jediná certifikovaná ukážková prírodná záhrada. V medailóniku záhrady, na webovej stránke, i z rozprávania majiteľky vyplýva, že záhrada je v mieste bývalého panského dvora (na mape stabilného katastra z r. 1837 stojí budova s pozemkom rádu johanitov /maltézsky rád/). V dome sa počas 1. svetovej vojny narodil maliar divadelných kulís, odtiaľ má záhrada svoje meno. Majitelia dom i záhradu vlastnia od roku 2005. Na komentovanej prehliadke pani povedala, že nemá žiadne záhradnícke vzdelanie. Na svojich stránkach píše o vzdelávaní sa na odborných kurzoch - ak ide o komunitu okolo prírodných záhrad, tak spústa majiteľov sú záhradkári, bez hlbšieho záhradníckeho vzdelania. Nie, že by zanietený záhradkár nemohol vytvoriť peknú a funkčnú záhradu, to sa nedá paušálne tvrdiť. Ale nejaké základné znalosti a prax by to chcelo. V peknej predzáhradke s trvalkami tróni dub červený - za prvé, svojím guľovito-srdcovitým tvarom sa tam k vŕbe a ostatným voľne rastúcim kríkom vôbec nehodí, za druhé, dub červený je invazívna drevina a taká nemá čo hľadať v prírodnej záhrade, keď cieľom prírodných záhrad je trvalá udržateľnosť a súlad s prírodou. Pred chalupou je ešte vodný prvok s tienistým rastlinným spoločenstvom a dažďový záhon. 

predzáhradka so zmiešaným trvalkovým záhonom, kríkmi a prapodivným dubom červeným

invazívny dub červený

Vlastná záhrada za chalupou je pre návštevníkov prístupná obídením bloku chalúp a lúky, majitelia samozrejme chodia cez chalupu. Je to klasická vidiecka záhrada s lúčnym trávnikom, ovocnými stromami, ovocnými kríkmi, zeleninovou záhradkou so skleníkom. Podsadby stromov sú z trvaliek, aj lemy pri plote, inak väčšie trvalkové záhony tam ani veľmi nie sú. Zo zbúraných častí budov majitelia vyskladali kamenné múriky. Okrem dubu červeného sa ďalší prešľap nachádza aj v tejto časti za domom - japonský javor dlanitolistý s jasne červenými listami. V českej prírodnej záhrade s ovocnými stromami a trvalkami pôsobí dosť nepatrične. Navyše väčšia časť z neho bola už suchá. Niektoré jablone mali uschnuté konáre, k prírode šetrný spôsob hospodárenia by sa nemal zvrtnúť na ignoráciu príznakov napadnutia chorobami či škodcami, lebo potom sa riešenie už bez chémie či bez píly nezaobíde. Tiež by bolo fajn nenabádať laickú verejnosť ku konzumácii luskov baptísie, že to vraj Indiáni jedli pre zdravie. Iba jeden druh baptísie je v malom množstve neškodný - obecne veľká časť bôbovitých rastlín je dosť jedovatá.

zmiešané spoločenstvá pozdĺž plota

ústredná časť záhrady, kamene sú zo zborenej budovy

Medzi obyvateľov záhrady patria i kačice a mačky. Okrem komentovanej prehliadky si návštevníci mohli kúpiť prebytočné rastliny a vyskúšať si kosenie lúčneho porastu kosou.

v pozadí celkom pekný trvalkový záhon, ktorému zbytočne kraľuje japonský javor, navyše polosuchý

úžitková časť so skleníkom

Informácie o princípoch prírodných záhrad sú pre širokú verejnosť dôležité, za posledných tridsať rokov sa zo záhrad stali zelené púšte, udržiavané skoro v sterilnej čistote rôznymi chemickými prípravkami. Na druhú stranu by nevadilo, keby ukážková záhrada návštevníkov ohúrila množstvom kvetov, inšpirovala zdravými ovocnými vysokokmeňmi. "Spestrením" prehliadky bolo i to, že sused na vedľajšom pozemku mal práve na poludnie v čase prehliadky potrebu motorovými strojmi kosiť svoj pokosený pozemok... po výklade v predzáhradke sa aj on presunul do zadnej časti a kosil pokosený sad takmer na hlinu :-/